Jednou zo známych expozícií, za ktorej vznikom stoja pracovníci Oravského múzea, je Múzeum oravskej dediny (ďalej MOD) v Zuberci. Budovanie múzea v prírode, ako dovtedy neznámeho a odborne náročného diela, bolo preverením schopností dotknutých organizácií, ako aj ich pracovníkov.
Múzeá v prírode, začali vznikať od konca 19. storočia v rámci celosvetového hnutia usilujúceho sa prezentovať kultúrne hodnoty ľudových vrstiev jednotlivých národov formou stálych expozícií. Pomenovanie Skanzen pochádza zo škandinávskych krajín, ktoré sa stali v ochrane tradičnej architektúry priekopníkmi. Pojem označuje prvé takéto múzeum, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme.
Jednou z úloh spomínaných inštitúcií je zachrániť ľudovú architektúru, ktorú z rôznych príčin nebolo možné chrániť na pôvodnom mieste. Za účelom záchrany bola premiestňovaná na iné miesta. So svojím blízkym vzťahom k pôvodnému prostrediu tak síce čiastočne strácala na svojej kráse, avšak takýmto spôsobom sa podarilo zachrániť veľký počet výnimočných diel pôvodnej architektúry všetkých druhov.
Od roku 1960 pracovníci Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v spolupráci s Oravským múzeom, zdokumentovali všetky hodnotné architektonické objekty tradičnej ľudovej kultúry v regióne, ktoré sa stali základom štátneho zoznamu pamiatok. V roku 1963 bol zhotovený investičný zámer na vybudovanie múzea ľudovej architektúry. Kľúčovou aktivitou však bolo získanie vhodných pozemkov, na ktorých by sa výstavba múzea realizovala. Oravské múzeum v spolupráci s Krajským pamiatkovým strediskom v Banskej Bystrici získalo súhlas od Čs. štátnych lesov na delimitáciu pozemkov pod Oravským hradom. Vtedajší riaditeľ Oravského múzea Pavol Čaplovič uplatňoval myšlienku situovania takejto expozície pod hradom, ako kontrast medzi kultúrou poddaných a feudálov.
Na základe splnenia viacerých kritérií, podľa ktorých bol priestor na vybudovanie múzea v prírode vyberaný, bola vytypovaná lokalita Brestová v Zuberci. Od roku 1966 sa postupne uskutočňovala výstavba a inštalácia jednotlivých objektov ľudovej architektúry, vybraných vďaka výsledkom intenzívneho výskumu ľudového staviteľstva na Orave. Autorom etnografickej koncepcie múzea bol pracovník Oravského múzea PhDr. Juraj Langer, CSc., autorkou urbanisticko-architektonickej štúdie Ing. arch. Mária Slováková. Investorom stavby sa stalo vtedajšie Krajské pamiatkové stredisko v Banskej Bystrici a generálnym dodávateľom Pamiatkostav Žilina. V septembri v roku 1967 bol položený základný kameň pre výstavbu Múzea oravskej dediny. Postupne sa tu premiestňovali vzácne objekty ľudového staviteľstva z celého regiónu. V roku 1975 bolo verejnosti slávnostne sprístupnených prvých 21 usadlostí, ku ktorým v nasledujúcom období pribúdali ďalšie.
Budovanie Múzea oravskej dediny pokračovalo aj v 80. rokoch 20. storočia. Dňa 1. januára 1980 prevzalo Oravské múzeum od Okresnej pamiatkovej správy areál MOD v Zuberci, aj s príslušnými pracovníkmi a zariadením. Odovzdávajúcu organizáciu zastupoval riaditeľ František Šamík a preberajúcu organizáciu riaditeľ múzea Peter Škrabák. Okresná pamiatková správa sa zaviazala naďalej zabezpečovať výstavbu objektov a spoluprácu s investorom a dodávateľom na budovaní MOD a stavebných úpravách.
Interiérovú a exteriérovú expozíciu, vo vybraných objektoch ľudovej architektúry, pripravila pracovníčka Oravského múzea, etnografka Zdenka Čaplovičová. Na jej realizácii sa podieľali: D. Kubištová-Andelová, J. Borcovanová-Janušková, E. Beňušová-Zaťková s technickou pomocou konzervátorov a údržbárov: A. Medveckej, J. Veliča st., A. Janoštína a J. Šišku. Ich práca pozostávala zo zbierkotvornej činnosti, tvorby, dokumentácie a zariadenia jednotlivých expozícií ľudového bývania. Etnografka Z. Čaplovičová bola autorkou prvej špecializovanej národopisnej expozície oravského regiónu. Významná bola jej dlhodobá a systematická zberateľská činnosť, ktorá sa odrazila na kvalite a početnosti národopisných zbierok inštalovaných aj v jednotlivých usadlostiach múzea. Vo funkcii správcu MOD sa vystriedali: K. Matkuliak, I. Čerňan, Ing. M. Daňová, M. Šišková a do súčasnosti Mgr. R. Janoštín.
V rozpätí rokov 1985 – 1992 pokračovala v MOD Zuberec výstavba plánovaných objektov. V roku 1989 prebiehali prípravy na odovzdanie celého areálu MOD Zuberec do užívania Oravského múzea. Snahy obce Zuberec, o získanie Múzea oravskej dediny do svojej správy, boli naplnené v roku 1991. Obec sa zaviazala MOD naďalej budovať, prevádzkovať a zveľaďovať pod patronátom Slovenského pamiatkového ústavu a pod dozorom jedného z autorov PhDr. Juraja Langera, CSc.
Múzeum oravskej dediny v Zuberci prostredníctvom chránených objektov ponúka návštevníkom obraz o tradičnom ľudovom staviteľstve, bývaní a spôsobe života obyvateľov oravského regiónu, ktoré sa nerozvíjali rovnomerne. Mikroregionálne osobitosti boli zohľadnené pri rozdelení múzea na Dolnooravský rínok, Zamagurskú ulicu, Beskydské lazy, Mlynisko a Kostol s cintorínom. Nie všetky hodnotné pôvodné objekty bolo možné rozobrať, premiestniť a opätovne postaviť v múzeu v prírode, preto mnohé z nich sú vernými vedeckými rekonštrukciami.
V spomínanom múzeu patrí medzi najstaršie stavby kostol z obce Zábrež, ktorého pôvod siaha pravdepodobne do 15. storočia. Z prelomu 17. a 18. storočia je rekonštrukcia remeselného domu z Veličnej. V tom čase bola obec hlavným mestom župy a v tradičnej stavebnej kultúre neboli ojedinelé usadlosti s poschodovými komorami. Vzácnosťou je aj zemianska kúria rodiny Meškovcov z obce Vyšný Kubín pochádzajúca z roku 1752. Súčasťou objektu je latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. Spomienkou na niekdajší plátennícky a farbiarsky oravský priemysel je rekonštrukcia plátenníckej kúrie rod. Paliderovcov zo Štefanova (1789). Iný typ sídelnej zástavby môžeme sledovať v časti Beskydských lazov, kde vznikali najmladšie oravské dediny, obývané goralským obyvateľstvom. Viaceré objekty sú datované do 19. a prvej polovice 20. storočia. Dôležitou súčasťou skanzenu sú i technické stavby a zriadenia, ako mlyn, píla, valcha na ubíjanie súkna, kováčska vyhňa a hrnčiarska pec. Pre život dobových vidieckych sídel boli okrem obytných usadlostí, charakteristické i spoločenské (krčma, škola), hospodárske (chlievy, senníky, koliba) a drobné sakrálne stavby (zvonice, prícestné kríže). Atmosféru umocňujú tradične pestované plodiny a pasúce sa domáce zvieratá.
Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava v súčasnosti spravuje len jeden objekt, kópiu zemianskej kúrie Meškovcov z Vyšného Kubína (jej kamenná časť vznikla okolo roku 1520), ktorú získalo do svojej správy bezplatným prevodom v roku 1988. Vo väčšej časti objektu je inštalovaná trvalá expozícia s názvom Oravské zemianstvo. Jedna z miestností je venovaná krátkodobým výstavám. Naše múzeum je i naďalej správcom zbierkových predmetov, ktorými sú jednotlivé interiéry usadlostí zariadené.
PhDr. Erika Kulášová
etnografka
Literatúra
ČAPLOVIČOVÁ, Z. Múzeum oravskej dediny, sprievodca po expozícii. Vydavateľstvo Osveta, š. p., Martin, Neografia Martin, 1990, s. 134, ISBN 80-217-0278-8.
KOL. Oravské múzeum – dejiny a súčasnosť. Vydalo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, tlačiareň Kubík Námestovo, 2013, s. 254, ISBN 978-80-89564-05-7.