Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal

(160. výročie narodenia Martina Kukučína)

Známy výrok, ktorým výstižne charakterizoval svoju životnú cestu, patrí jednému z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu Martinovi Kukučínovi. Tento spisovateľ, dramatik, publicista a lekár sa narodil 17. mája 1860 v sedliackej rodine roľníka Jána Bencúra Juriša a jeho manželky Zuzany v oravskej obci Jasenová ako Matej Bencúr.

Kukučín je autorom množstva poviedok, noviel, situačných humoresiek, cestopisov i románov. Z jeho bohatého osobného i profesionálneho života prozaika a lekára vyberáme niekoľko zaujímavých míľnikov:

Od septembra 1878 do augusta 1884 bol učiteľom a zároveň kantorom v rodnej Jasenovej.
V roku 1883 si do svojho zošita s názvom Múzy Martina Kukučína zapísal svoju prvú literárnu prácu Čo komu sudenô. V Národných novinách vyšla vo februári jeho prvá uverejnená práca pod názvom Na hradskej ceste a postupne vychádzali aj ďalšie prozaické dielka.
V roku 1884 vyšla v Slovenských pohľadoch próza Susedia a táto bola ocenená ako najlepšia práca v rámci súbehu vypísaného bukurešťskými Slovákmi 100 frankami v zlate.
V rokoch 1885 – 1893 študoval medicínu na lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Počas pražského pobytu sa venoval aj publicistike – písal fejtóny, črty, reportáže, recenzie, informatívne rozpravy a články, črty spomienkového charakteru.
Pár mesiacov po dokončení štúdia odcestoval 1. januára 1894 na ostrov Brač, kde pracoval ako obecný lekár v Selciach.
Martin Kukučín sa 23. októbra 1904 oženil s Pericou Didolicovou a na svadobnej ceste boli v Prahe. Ich manželstvo bolo bezdetné.
Onedlho (1906) sa vzdal miesta obecného lekára v Selciach na ostrove Brač a 2. júna 1907 odišiel so svojou manželkou do Južnej Ameriky do Buenos Aires, odtiaľ do Santiaga, kde pracoval v nemocnici a spravil si nostrifikačné skúšky zo španielčiny, aby mu uznali lekársky diplom.
V roku 1908 sa usadil v Chile v meste Punta Arenas. Pracoval ako lekár medzi početnou juhoslovanskou komunitou, v ktorej bol veľmi obľúbený. Po I. svetovej vojne ho za jeho prácu vyznamenal juhoslovanský kráľ Petar radom sv. Sávu IV. Stupňa.
Ešte v roku 1909 Kukučín prenechal Jozefovi Škultétymu všetky autorské práva i povinnosti za vydávanie svojich Zobraných spisov.
V liste J. Škultétymu zo 16.8. 1921 píše, že sa chystá na Slovensko a intenzívne literárne tvorí. Prvýkrát sa objavuje zmienka o tom, že má mnoho poznámok napísaných svojským stenografickým písmom: „Rád by i moje práce tu dokončiť, čo má byť uverejnené. … Ja mám zápisy náhodou stenografované i to nie podľa bežných systémov ale všakovak prispôsobené takže nik by sa v nich nevyznal …“
V lete 1922 sa s manželkou vrátil do vlasti, zastavil sa aj v Paríži, z čoho vyšiel cestopis Dojmy z Francúzska.
V septembri 1922 pricestoval do Chebu, pokračoval do Prahy, kde ho privítal minister dr. I. Dérer. Stretol sa i s Jaroslavom Vlčkom, Albertom Pražákom a ďalšími osobnosťami kultúrneho života.
Jeho ďalšia cesty viedli na Slovensko. V Bratislave sa mu dostalo privítania od Jozefa Gregora Tajovského. Navštívil tiež Maticu slovenskú v Martine, stretol sa s niektorými slovenskými spisovateľmi. Neobišiel ani Dolný Kubín a bol ubytovaný u Hviezdoslavovej vdovy Ilony.
októbra 1922 sa stretol s rodákmi v Jasenovej, sprevádzala ho jeho manželka, oravský župan Ivan Pivko a tajomník Matice slovenskej Štefan Krčméry. Rodáci ho veľmi srdečne privítali s miestnym pánom farárom Ondrejom Devečkom v škole. Zároveň navštívil hroby svojich rodičov a súrodencov a milo sa zvítal so svojou najbližšou rodinou – deťmi jeho bratov a sestár.
V roku 1924 veľa cestoval a navštívil Split, Zadar, Záhreb, Crikvenicu, Lipik a Starú Pazovu. V novembri odcestoval so svojou manželkou do Južnej Ameriky usporiadať osobné a majetkové záležitosti. Na tejto ceste ťažko ochorela jeho žena.
V apríli 1928 Kukučín vážne ochorel na zápal pľúc a chorobu mu skomplikoval aj zápal pobrušnice. Na následky týchto zdravotných komplikácií zomrel Martin Kukučín 21. mája v nemocnici v Pakraci pri Lipiku. 25. mája bol pochovaný do provizórnej hrobky na záhrebskom cintoríne Mirogoj. V októbri jeho telesné pozostatky previezli na Slovensko 27. októbra bola rakva s Kukučínovým telom vystavená v Národnom divadle v Bratislave. 28. októbra sa zvláštny vagón s rakvou dlhšie zastavil v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Žiline. 29. októbra bola rakva s Kukučínovými telesnými pozostatkami slávnostne pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.