Realizácia: jún 2019- jún 2020
Zámer: reštaurovanie dvoch portrétov, olejomalieb za účelom prinavrátiť dielam hmotnú podstatu a umelecko-historickú hodnotu
Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne sa už niekoľko rokov zapája do rôznych projektov, zameraných na ochranu kultúrnych pamiatok a zbierkového fondu, ako aj na akvizíciu a vedecko-výskumnú činnosť. V minulom roku sme sa zapojili do rôznych výziev Fondu na podporu umenia a získali finančnú podporu na tri múzejné projekty.
V rámci úspešného projektu podaného v podprograme 5.4.1 Odborné ošetrenie zbierkových fondov, prebehlo reštaurovanie dvoch olejomalieb z 19. a 20. stor. Olejomaľby znázorňujúce portrét Petra Kubínyiho od autora Peschky Pesttini Ios. Rakusko a portrét muža – Leopolda Brucka, synovca zberateľa kníh, Vavrinca Čaploviča svojim rukopisom pripomína diela Petra Michala Bohúňa. Podobizeň je navonok identická s rukopisom spomínaného autora, tiež štruktúrou maľby a použitého materiálu v jeho dielach. Pri hĺbkovom reštaurátorskom výskume sa však zistilo, že sa jedná o veľmi kvalitne prevedené faksimile.
Autor faksimile pravdepodobne vychádzal z originálu, ktorého autorstvo je možné prisúdiť P. M. Bohúňovi. Miesto uloženia originálu nie je známe. V prípade Bohúňa by sa nejednalo o jediný Bruckov portrét, ktorý vytvoril. V zbierkach Oravského múzea sa nachádza aj portrét L. Brucka od P. M. Bohúňa, ktorý vzhľadom na zobrazené atribúty datujeme do druhej polovice 60. rokov 19. storočia. Pri staršom Bruckovom portréte, ktorý je považovaný za posledné známe Bohúňove dielo zo skupiny vlasteneckých portrétov vzniká predpoklad, že bolo dokončené až po Bruckovej smrti a ako predloha slúžil Bohúňovi práve portrét zo staršieho obdobia. Umelecko-historický popis diela spracovala Mgr. Daša Korytárová Lofajová, PhD.
Portrét muža – Leopolda Brucka maľovaný olejom na plátne, napnutý na oválnom podráme s rozmermi 52,5×44,0 cm (v x š) centrálne zobrazený portrét dospelého muža vo veku 35 rokov. Je odetý v tmavom, čiernom odeve s viazankou v tvare mašle, ornamentálne zdobenou zlatou výšivkou. Filcový kabát má od krku rozopnutý v slučkovacom zapínaní na gombík, spod neho vidieť vertikálny hustý rad vypuklých guľatých čiernych gombíkov tiež čiernej zamatovej vesty. Kontrastom v strede obrazu je vyčnievajúci vyšší, tesne priliehajúci golier bielej košele, zasunutý pod stojačik kabáta. Tvár je nanesená v porcelánovo lesklej a hladkej maľbe inkarnátu, z dvoch strán obklopená v hornej časti maľbou lesklých vlasov, začesaných z čela do strán, korešpondujúcich s lesklými fúzami a bradou v dolnej časti, v odleskoch s farebnými akcentami zlatej výšivky viazanky. Pohľad muža je priamo upretý na pozorovateľa. Jeho modré, mierne privreté oči prezrádzajú pokoj, dôstojnosť a istotu. Maľba je nanesená v rozmaľovaných hladkých farebných plochách v plynulých prechodoch s dôrazom na detail, nanesený v tenkých ťahoch štetca ako sú výšivky viazanky, vlasy, fúzy a brada, oči, slučkované zapínanie kabáta. Reštaurovala Mgr. art. Erika Benická jún 2019 – jún 2020.
Olejomaľba znázorňujúca portrét Petra Kubínyiho od autora Peschky Pesttini Ios. Rakusko obdĺžnikového tvaru s rozmermi 48,0 cmx 36,0 cm (v x š) zobrazuje portrét muža v stredných rokoch Je odetý v dobovom oblečení, bielej košeli s bielou viazankou zaviazanou na uzol v oblasti krku, kabát má od krku rozopnutý až do stredu hrude, so siedmimi zlatými gombíkmi. Vrchný filcový kabát s kožušinou po okrajoch fazóny má prehodený cez plecia, zdobený radom zlatých gombíkov po obidvoch častiach kabáta. Tvár je nanesená v slabo-ružovom odtieni inkarnátovej farby až na temeno, nakoľko portrét zobrazuje polo plešatého muža s fúzami a náznakom brady v prednej časti tváre. Jeho pohľad je priamy, elegantný a pokojný s detailnou precíznosťou. Na zadnej časti plátna sa nachádza nápis s podpisom a datovaním 1823. K maľbe bol vyhotovený ozdobný dobový rám tmavej farby, so zlatým ornamentom, v ktorom je v súčasnosti adjustovaný. Reštauroval Mgr. art. Štefan Kocka.
Maľby mali nerovný povrch, na ktorých bolo možné pozorovať poškodenia prirodzenou degradáciou materiálu v dôsledku klimatických podmienok. Samotné maľby sú nanesené lazúrnym spôsobom na glejovom kriedovom podklade, ktorý tvorí podklad na plátne. Nesúdržnosť týchto vrstiev spôsobila ich uvoľnenie až odpadnutie vo väčších a drobných čiastočkách, ktoré sa dotykom sprašovali. Podložka plátno bola povrchovo znečistená nánosom prachu a biologických depozitov, veľmi vysušená, zvlnená, poprelamovaná a mechanicky poškodená pretrhnutím, alebo prederavením, odobratím po okrajoch a v mieste úponu na rám. Vrstva maľby bola celoplošne znečistená povrchovou nečistotou, vysušená, pokrytá drobnou krakelážou maľby, kde postupne dochádzalo k uvoľneniu maľby aj s podkladom od plátna. Na ploche maľby bolo voľne vidieť sekundárne zásahy vo forme olejových premalieb, ktoré postupom času tmavli. Obrazy boli napnuté na nevhodnom plochom ráme, bez španovacích pohyblivých čapov a vystúpenej hrany, ktorý je celou svojou plochou pretlačený na maľbu. Zámerom bolo komplexne zreštaurovať diela s možnosťou reštaurátorského výskumu v rámci luminiscencie, stratigrafie a umelecko-historického popisu.
Samotná realizácia prebehla v zmysle návrhov na reštaurovanie. V prvej etape boli upevnené uvoľnené časti farebnej vrstvy roztokom želatíny. Z povrchu malieb bol jemne odstránený prach a hrubé nečistoty. Farebná vrstva obrazov bola sanovaná a fungicídne ošetrená od plesní a následne zaistená prelepom z hodvábneho papiera. Zadná strana plátennej podložky bola jemne mechanicky očistená od nečistôt a konzervačného náteru. Ako dublovacie médium bola použitá Beva 375 a Colleta na prírodnej báze lisovaním za tepla vo vákuovom lise. Pretrhnutia boli vyplnené presnými plátenými výplňami. Defektné miesta boli vytmelené tmelom Stucopasta a glejovo-kriedovým tmelom. Po izolácii bola na scelenie chýbajúcich častí farebnej vrstvy zvolená napodobivá retuš s použitím akvarelových farieb v kombinácii s lazúrnymi farbami Maimeri. Retuš bola realizovaná predovšetkým za účelom výtvarného a výrazového zjednotenia. Záverečná konzervačná úprava je prevedená UV stabilným voskovo-živicovým lakom.
Reštaurovaním bola dielam prinavrátená ich hmotná podstata a umelecko-historická hodnota, a tak plnohodnotne využívaná ako dokumentačný a výstavný predmet pre vzdelávacie a expozičné účely Oravského múzea.
Spracovala Mgr. art. Lenka Červeňová, reštaurátor a kustód zbierok umenia na Oravskom hrade.
