Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava a Žilinský samosprávny kraj pripravili pre návštevníkov Oravskej lesnej železnice dočasnú výstavu s názvom „Modrotlač na Orave“, ktorá sa nachádza v „Múzeu na koľajniciach“ v areáli stanice Tanečník.
Modrotlač patrí medzi remeselné činnosti, ktorých výsledné produkty pútajú pozornosť svojim vzhľadom aj v súčasnosti. Textová časť expozície prináša informácie o jej pôvode, pracovnom procese, praktickom využití a jej súčasných podobách. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi etnografického charakteru, dotvárajúcimi obraz o rôznorodosti a farebnosti motívov.
Modrotlač je jedným z kultúrnych prvkov, ktorý vďaka svojím estetickým a praktickým úžitkovým vlastnostiam, prenikol postupne do všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti. Špecializované odvetvie farbiarstva upravovalo ľanové a konopné plátna nanášaním tlačených vzorov a farbilo za studena v indigovom roztoku. Výroba modrotlače sa koncentrovala najmä v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo – domácka výroba plátna. Farbiari poznali miestne tradície a vedeli, ktoré vzory sú v určitej dedine či oblasti obľúbené. Najdlhšie pracujúcou bola farbiareň bratov Páltikovcov vo Veličnej, ktorá svoju pracovnú činnosť ukončila v roku 1956. Stále živá technika farbenia textílie – modrotlač a jej tradícia sa stala súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava a Žilinský samosprávny kraj pripravili pre návštevníkov Oravskej lesnej železnice dočasnú výstavu s názvom „Modrotlač na Orave“, ktorá sa nachádza vo vozni „Múzea na koľajniach“ areáli stanice Tanečník.
Modrotlač patrí medzi remeselné činnosti, ktorých výsledné produkty pútajú pozornosť svojim vzhľadom aj v súčasnosti. Textová časť expozície prináša informácie o jej pôvode, pracovnom procese, praktickom využití a jej súčasných podobách. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi etnografického charakteru, dotvárajúcimi obraz o rôznorodosti a farebnosti motívov.
Modrotlač je jedným z kultúrnych prvkov, ktorý vďaka svojím estetickým a praktickým úžitkovým vlastnostiam, prenikol postupne do všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti. Špecializované odvetvie farbiarstva upravovalo ľanové a konopné plátna nanášaním tlačených vzorov a farbilo za studena v indigovom roztoku. Výroba modrotlače sa koncentrovala najmä v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo – domácka výroba plátna. Farbiari poznali miestne tradície a vedeli, ktoré vzory sú v určitej dedine či oblasti obľúbené. Najdlhšie pracujúcou bola farbiareň bratov Páltikovcov vo Veličnej, ktorá svoju pracovnú činnosť ukončila v roku 1956. Stále živá technika farbenia textílie – modrotlač a jej tradícia sa stala súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
