Od uctievania stromov k vianočnému stromčeku
Vianoce by neboli Vianocami bez pravej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú dekorácie, svetlá, vône a samozrejme vianočné stromčeky. Samotný výber a zdobenie vianočného stromčeka je pre nejednu rodinu tradičný vianočný rituál, na ktorý sa celý rok všetci tešia.
Stromy boli odjakživa pre ľudí symbolom. Už od doby kamennej a možno oveľa skôr. Veď dávali plody, drevo, poskytovali tieň i útočisko. Prečo práve ihličnatý strom? Lebo jediný ostal zelený a teda živý aj v časoch zimy, chladu a nepohody. Bol symbolom života, sily, hodný obdivu. U Germánov boli stále zelené stromy uctievané ako obraz plodnosti, nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Kelti dokonca po nich pomenovávali svoje kmene. Stromy uctievali Indiáni a Číňania, Egypťania či staroveké národy Mezopotámie. Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias. Pohania zdobením prejavovali oddychujúcim stromom a kríkom v prírode úctu a vďaku za úrodu, za ich užitočnosť. Zelená halúzka, či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli vlastne známe u všetkých národov, pri všetkých slávnostiach a sviatkoch. Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život. Neskôr aj kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček za symbol Vianoc ako obraz biblického rajského stromu poznania.
V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom vianočných stromčekov naše lesy (smrek, jedľa, borovice). Nevyhnutné pestovateľské zásahy v mladých lesných porastoch sa plánovali tak, aby z vyťažených stromčekov bolo možné vybrať tie, ktoré sa hodia na vianočné stromčeky a tieto sa potom predávali. Vzhľadom na predpísané počty vysádzaných stromčekov na 1 hektár však kvôli vzájomnej konkurencii iba malá časť stromčekov v mladinách zodpovedala kritériám na pekný vianočný stromček, a tak sa začali na ich produkciu využívať špeciálne plantáže.
V súčasnosti existuje viacero druhov rezaných vianočných stromčekov, ktoré sú u nás dostupné a aj tých, ktoré sa na Slovensku pestujú.
- Jedľa biela (Abies alba)
Historicky známa ako jeden z prvých druhov ihličnanov, využívaných ako vianočný stromček. Pochádza zo Strednej a Južnej Európy a vo voľnej prírode ju môžeme nájsť od Pyrenejí až po Karpaty. Aj na Slovensku je jedľa biela pôvodným druhom, no vo voľnej prírode ju kvôli jej citlivosti na čistotu ovzdušia, zver a klimatické podmienky už zriedkavejšia. Oproti iným jedličkám má jedľa biela jednotlivé poschodia od seba viac vzdialené, čo sa v minulosti využívalo na pripevnenie horiacich sviečok. Ihličie sa drží na konároch veľmi dlho.
- Jedľa balzamová (Abies balsamea)
Pochádza zo Severnej Ameriky, kde patrí medzi najtradičnejšie druhy vianočných stromčekov. Stromček je známy jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho. Zároveň vyniká súmerným a hustým porastom, vďaka čomu spĺňa najžiadanejšie vlastnosti vianočného stromčeka. Jedľa balzamová dostala svoje pomenovanie po živici, ktorú zvyčajne vylučuje na kmeni.
- Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana)
Je jedným z najžiadanejších a zároveň najviac pestovaných vianočných stromčekov v Európe. Často sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich nákupných centrách, kam sa väčšinou dováža z obrovských plantáží v Dánsku, Írsku a iných krajinách. Medzi prednosti tohto druhu patrí krásny, kužeľovitý a symetrický tvar a husté, nepichľavé ihličie, ktoré na strome vydrží aj po vyschnutí. Jej nevýhodou je nevýrazná vôňa ihličia. Jedľa Nordmannova známa aj ako kaukazská jedľa, pochádza z oblasti juhozápadne od Čierneho mora (Gruzínsko, Turecko, Kaukaz, Arménsko), no vďaka jej odolnosti voči suchu a nenáročnosti na pestovanie sa stala obľúbeným vianočným stromčekom pestovaným na plantážach, ako aj vďačným ihličnanom v záhradách a parkoch.
- Jedľa srienistá (Abies concolor)
Je menej bežným druhom vianočného stromčeka, no stáva sa čoraz populárnejšou najmä vďaka svojej štíhlej korune, ktorá má menšie priestorové nároky. Jej ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý vzhľad. Pôvod jedle srienistej môžeme hľadať v juhozápadnej časti Severnej Ameriky.
- Jedľa kórejská (Abies koreana)
Ako je zrejmé aj z jej názvu, tento druh jedle pochádza z kórejských hôr. Je to veľmi atraktívny vianočný stromček, výnimočný sýtozeleným, krátkym ihličím (striebristým na spodnej strane), ktoré je na konároch usporiadané ako kefa na fľaše, čo vytvára nezvyčajný, našuchorený efekt. Kórejská jedlička je obľúbenou drevinou pri tvorbe záhrad a parkov, no čoraz častejšie sa využíva aj ako vianočný stromček.
- Borovica lesná (Pinus sylvestris)
Borovica lesná (sosna) je našim pôvodným druhom, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje takmer v celej Európe. Jednotlivé poschodia konárov sú od seba viac vzdialené a sú posiate dlhým, pichľavým, no riedkym ihličím, takže nevytvára dojem hustého vianočného stromčeka. Všetky jej nevýhody však vyváži neprekonateľná borovicová aróma, ktorú okolo seba borovica šíri ešte dlho po zrezaní. Ihličie ostáva po vyschnutí stromu na konároch dlhšie.
- Borovica čierna (Pinus nigra)
Od borovice lesnej sa odlišuje tmavšou borkou so sivým odtieňom, ktorá pekne kontrastuje s tmavozeleným ihličím. Jej typickým znakom je široká, priestranná (redšia) koruna s dlhým ihličím. Tento druh vianočného stromčeka ocenia najmä v domácnostiach, kde si nepotrpia na súmerných, hustých ihličnanoch ale skôr na prirodzenej kráse a nezameniteľnej borovicovej aróme. Borovica čierna nepatrí k našim pôvodným druhom, no napriek tomu sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich lesoch, kde má dlhú tradíciu pestovania. Ihličie po vyschnutí stromu vydrží na konároch dlho.
- Smrek obyčajný (Picea excelsa)
Je najdostupnejšou alternatívou vianočného stromčeka aj kvôli tomu, že je u nás najrozšírenejším druhom ihličnanu, vo veľkom pestovaným aj na hospodárske účely. Medzi jeho výhody patria príjemná aróma a jemné ihličie. Smrek obyčajný bol v minulosti obľúbenou voľbou vianočného stromčeka v mnohých európskych krajinách, no v súčasnosti stráca na popularite, pretože má redšie ihličie, ktoré v interiéri rýchlo opadáva a jeho tenké konáre unesú menšiu záťaž vianočných ozdôb.
- Smrek pichľavý (Picea pungens)
Je známy aj pod označením strieborná jedlička a často ho môžeme vidieť v záhradách a parkoch, kde má jeho symetrická, kužeľovitá koruna dekoratívne využitie. Čoraz častejšie však nachádza uplatnenie aj ako vianočný stromček, vynikajúci svojou striebristou farbou a hustými konármi, ktoré unesú ťažšie dekorácie. Jeho nevýhodou môže byť pichľavé ihličie.
- Smrek omorikový (Picea omorika)
Hlavnou výhodou smreka omorikového je jeho štíhla koruna s mierne prevísajúcimi konármi, ktorá sa zmestí aj do menších priestorov. Jeho ihličie sa podobá ihličiu smreka obyčajného, no je ešte jemnejšie, vydrží dlhšie, jeho spodná strana je bledá. Tento druh vianočného stromčeka má aj príjemnú arómu.
Novodobou otázkou je, či ostať pri živom stromčeku, alebo si kúpiť umelý, ktorý vydrží niekoľko sezón. Umelé stromčeky sa vyrábajú z plastov a mínusmi z hľadiska ekológie sú: energeticky náročná výroba plastov, používanie toxických prísad pri ich výrobe a vznik škodlivín, vyčerpávanie prírodných zdrojov, možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie, po skončení životnosti dlhodobá záťaž pre životné prostredie. Aby sa vyrovnala úroveň uhlíkových splodín pri výrobe umelého stromčeka emisii splodín pri spaľovaní prírodného, musel by sa používať aspoň 20 rokov.
Prínosom živých vianočných stromčekov pre životné prostredie je produkcia kyslíka, ochrana pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, resp. existencie plantáže, životný priestor pre rôzne druhy živočíchov. Pri kompostovaní sú tieto stromčeky plne rozložiteľné, po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely.
Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže, ktoré sú napríklad v západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde – vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a vianočné stromčeky možno pestovať iba na lesných pozemkoch, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania, napr. pod elektrovodmi alebo na plochách lesných škôlok, na poľnohospodárskej pôde na pozemkoch nižšej kvality, pričom vo voľnej poľnohospodárskej krajine treba požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov.
Alternatívou pre mnohých môže byť živý vianočný stromček pestovaný v kvetináči. ktorý sa môže využívať hneď niekoľko rokov a keď je už príliš veľký, môžeme ho zasadiť do zahrady. Existujú desiatky druhov smrekov, jedličiek, borovíc a pre odvážnejších aj cypruštekov a cédrov, ktoré sú vhodné do našich klimatických podmienok a môžu sa použiť ako živý vianočný stromček. Stačí ísť do niektorej z okrasných škôlok a vybrať si. Ideálne sú najmä pomaly rastúce druhy jedličiek a borovíc ktoré nám budú spríjemňovať Vianoce po dlhé roky.
Spracovala: RNDr. Oľga Removčíková
