Liturgický rok je časový okruh, v ktorom si Cirkev pripomína a sprítomňuje tajomstvá Kristovho života, predkladá nám celé Kristovo tajomstvo od vtelenia a narodenia až po zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a príchodu Pána.
Liturgický rok sa delí na niekoľko častí: Adventné obdobie, Vianočné obdobie, Pôstne obdobie, Veľkonočné obdobie a Cezročné obdobie.
V rámci vianočného kruhu počas liturgického roka slávime vtelenie Syna Božieho. Tento čas začína prípravným obdobím a končí sa oktávou Zjavenia Pána. Advent je časom očakávania a radostného pokánia. Slovo „advent“ znamená príchod Ježiša Krista na svet. Počas štyroch adventných nedelí sa pripravujeme na slávnosť Narodenia Pána ale tiež prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí.
Osobitný význam v rámci kresťanského obradu majú liturgické rúcha, ktoré sa vyvíjali postupne, menili sa a majú svoj teologický a symbolický význam. Svätý Otec Ján Pavol II. poukázal na zmysel a poslanie omšových rúch a textílií v Liste umelcom: „… Liturgické predmety a odevy nevystupujú v liturgii samostatne. Spolu s ostatnými liturgickými prvkami vytvárajú priestor, kde sa odohrávajú posvätné tajomstvá. Liturgia by sa dala nazvať integrálnym umeleckým dielom, kde hudba a spev, architektúra a výtvarné umenie, liturgické predmety a posvätné rúcha, liturgické pohyby a slovo vzdávajú v slávnostnej harmónii chválu Bohu…“
Farebnosť ornátov (vrchného liturgického odevu) je podmienená jednotlivými sviatkami vianočného obdobia, farby majú svoju symboliku a hlásajú určitú myšlienku.
Pri vysluhovaní liturgie počas prvej, druhej a štvrtej adventnej nedele si kňaz oblieka ornát fialovej farby, pripomínajúci farbu popola, ktorý si kajúcnici v čase pokánia sypali na hlavu, nesie v sebe symboliku pokory a ľútosti.
Tretia adventná nedeľa je výnimkou medzi adventnými nedeľami, pretože počas liturgie môže mať kňaz oblečený ornát ružovej farby, ktorá symbolizuje radosť z príchodu Ježiša Krista.
V rámci vianočného kruhu slávime 8. decembra Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kedy kňaz oblieka ornát bielej farby ako symbol svetla, radosti, čistoty a nevinnosti. Biela farba je aj znakom nebeskej slávy.
Na štedrý deň, 24. decembra, slávime Vigíliu Narodenia Pána (predvečer). Na rannej omši má kňaz oblečený ornát fialovej farby, ale na omši večernej si už oblieka biely ornát.
Sviatok narodenia Pána slávime 25. decembra a symbolom tejto radostnej udalosti je rúcho bielej farby. Bielu liturgickú farbu mohla nahradiť i farba zlatá. V Ríme sa pôvodne v tento deň pripomínal aj sviatok sv. Anastázie, mučenice, ktorá zomrela začiatkom 4. storočia.
Sviatky, ktoré nasledujú po Vianociach pôvodne s nimi nesúviseli, pretože sa slávili skôr než Vianoce, ale postupne aj ony prijali vianočný charakter.
Sviatok sv. Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre svoju vieru v Ježiša Krista ukameňovaný, slávime 26. decembra. V tento deň kňaz vysluhuje liturgiu v ornáte červenej farby. V danom prípade symbolizujúcu krv svätých mučeníkov, ktorí ju vyliali za Krista.
Sviatok sv. Jána apoštola a evanjelistu si pripomíname 27. decembra a farbou liturgického odevu kňaza je biela, ktorá symbolizuje Jánovu čistotu a oddanosť Ježišovi.
Sviatok sv. Neviniatok, mučeníkov slávime 28. decembra, keď si pripomíname zástup nevinných detí, ktoré podstúpili smrť za Krista. Tento sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Vzhľadom na to, že ide o mučenícku smrť, farbou liturgického odevu je červená.
Začiatkom roka do vianočného obdobia patrí prvá nedeľa po Narodení Pána, spojená so sviatkom Panny Márie Bohorodičky, kedy kňaz vysluhuje omšu v liturgickom rúchu bielej farby.
Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi pripadá na 6. januára a liturgickou farbou je tiež farba biela. V tento sviatok slávime vlastne tri tajomstvá: poklonu Kráľov od Východu, Kristov krst v rieke Jordán a prvý zázrak Krista na svadbe v Káne Galilejskej. Na konci 4. storočia bol sviatok prevzatý s prevažným obsahom prvého mystéria, tzn. Poklony Kráľov z Východu.
Druhou nedeľou po Narodení Pána, sviatkom Krstu Krista Pána končí vianočné obdobie. Liturgickou farbou je biela.
Mgr. Iveta Floreková
Historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
