Oravský hrad a Symfónia hrôzy
V roku 2022 uplynulo presne 100 rokov od premiéry slávneho filmu Nosferatu – symfónia hrôzy, v ktorom sa po prvýkrát na striebornom plátne predstavil verejnosti Oravský hrad. Režisérom filmu bol nemecký umelec Friedrich Wilhelm Murnau. Jeho film v štýle ranného nemeckého expresionizmu si získal slávnu a stal sa vysoko kontroverzným už v dobe svojej premiéry a v súčasnosti sa pokladá za klasiku filmového umenia. Svetová filmová kritika ho dodnes pokladá za jeden z klenotov svetovej kinematografie. V tomto diele sa svetovej verejnosti prvýkrát na filmovom plátne predstavil upír. Stelesnil ho enigmatický a démonický gróf Orlok. Filmové spracovanie je adaptáciou nemenej slávneho hororového románu Brama Stokera Drakula. Oravský hrad bol vo filme prezentovaný ako Tajomný hrad v Karpatoch, mýtické a tajomné miesto, priestor, kde môžu ožiť prastaré legendy a strašidelné príbehy. Režisér zámerne použil zábery na hrad tak, aby čo najviac sťažil jeho identifikáciu a mohol stavať na atmosfére záhady a tajomstva.
Pohnuté osudy filmu, v ktorom Oravský hrad prvýkrát vstúpi na strieborné plátno
Oravský hrad po prvýkrát vstúpil na strieborné plátno ako filmová kulisa pred sto rokmi. Stal sa impozantným a tajomným sídlom grófa Orloka, prvého upíra v dejinách svetovej kinematografie. Režisérom filmu Nosferatu – symfónia hrôzy bol známy nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau,[1] produkciu mal na starosti Heinrich Galen a film spracovalo filmové štúdio Prana-Film Co so sídlom v Berlíne. Premiéra prebehla vo veľkorysom štýle. Uskutočnila sa v priestoroch Mramorovej sály Zoologickej záhrady v Berlíne 4. 3. 1922. Premiéra bola extravagantným divadlom a pozvaní hostia sa dostavili oblečení v historických kostýmoch v štýle nemeckého umeleckého slohu biedermeier, aby ladili s historickou epochou, v ktorej sa odohrával dej filmu.[2]
Na Slovensku mal film premiéru v Bratislave. Uvádzalo ho v dňoch 13. až 16. 10. 1922 kino Urania (ktoré dnes už žiaľ nestojí) s dôrazným varovaním: pre deti a mládež nevhodné! Varovanie bolo oprávnené. Veď podľa renomovanej filmovej kritiky je toto dielo tým najbrutálnejším stvárnením literárnej predlohy. Dej filmu bol založený na kultovom hororovom románe Drakula od Brama Stokera, ale pre spory o autorské práva boli vo filme zmenené mená osôb a krajín.[3] Dejová linka knihy a filmu však boli natoľko podobné, že Florence Stokerová, manželka vtedy už zosnulého Brama Stokera a vlastníčka autorských práv k románu Drakula, obvinila režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua z plagiátorstva a zažalovala ho. Berlínsky súd dal žiadateľke za pravdu a v roku 1925 nariadil nielen zastaviť ďalšie premietanie filmu, ale aj zničiť všetky vyhotovené kópie.[4]
Film zachránila skutočnosť, že v čase vydania súdneho príkazu bol už distribuovaný do zahraničia. V obehu boli okrem nemeckej aj francúzska a anglická mutácia, ktoré zaistili filmu popularitu vo Francúzsku a v anglicky hovoriacich krajinách, hlavne v USA. Reštaurovanie filmu s cieľom obnoviť jeho pôvodnú podobu začali pracovníci Filmového múzea v meste Mníchov vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR) v roku 1981.[5] Reštaurátori vychádzali z nemeckej, francúzskej a španielskej kópie. Na reštaurovaní filmu spolupracovali filmári z oboch vtedajších nemeckých štátov, NDR a NSR, a výsledok ich činnosti bol prezentovaný verejnosti 20. 2. 1984 v Berlíne, hlavnom meste vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Ďalšie práce na reštaurovaní filmu sa začali v roku 1995 v rámci projektu Lumiérre. Tím reštaurátorov viedol francúzsky špecialista Luciano Berriatúa z Francúzskeho kinematografického inštitútu (Cinémathèque française). V rokoch 2005 a 2006 Luciano Berriatúa spoločne so Spolkom Friedricha Wilhelma Mornaua (Friedrich-Wilhelm-Murnau-Stiftung) film digitalizovali a pripravili na distribúciu.[6]
Ikonické dielo svetovej kinematografie
Nosferatu – symfónia hrôzy je významným umeleckým dielom. Jeho režisér Friedrich Wilhelm Murnau bol významným predstaviteľom nemeckého impresionizmu. Je pritom jedným z jeho najodvážnejších diel. Skvele pracuje s atmosférou, svetlom aj tieňmi, jeho progresívne pracovné postupy inšpirovali mnohých filmárov.[7] Murnauov upír nie je len klasikou hororu. Prezentuje sa ako parazit s desivým výzorom. Má potkanie rysy a dlhé pazúry, okrem cicania krvi šíri mor a zanecháva za sebou cintoríny plné svojich obetí. Film vznikol tri roky po skončení prvej svetovej vojny a niet pochýb o tom, že je alegóriou na vojnové hrôzy, krviprelievanie a barbarstvo, ktoré drsnými prostriedkami stvárňovali práve mladí nemeckí, antimilitaristickí umelci dvadsiatych rokov 20. storočia.[8] Dielo Nosferatu, natočené v štýle ranného expresionizmu, bolo nezabudnuteľným a kontroverzným počinom už v čase svojho vzniku. Hlavné roly stvárnili nemeckí herci. Vo filme si však zahrali vo vedľajších roliach aj miestni slovenskí občania.[9] Napríklad sa podarilo zistiť, že kočiš, ktorý doviezol filmového hrdinu Huttera na upírsky hrad, bol Jozef Sárený z Dolného Kubína, ktorý okrem toho, že si zahral vo vedľajšej úlohe, bol hlavným dopravcom kolektívu nemeckých filmárov, ktorých vozil z ich dočasného sídla (boli ubytovaní pravdepodobne v hoteli Biheller v Dolnom Kubíne) na miesto natáčania.[10]
Vlastnil aj kočiar, ktorý pre potreby filmu upravil dolnokubínsky umelec Dezider Pauker. Väčšinu slovenských komparzistov, ktorí sa podieľali na natáčaní, dnes už nepoznáme, ale podľa svedectva Jozefa Sáreného boli medzi nimi Ján Kozáčik a Štefan Klinovský (v origináli označený ako Klinický).[11] Na svojich prvých divákov vo svete i na Slovensku zanechal dnes už ťažko predstaviteľný dojem. Nielen svojím umeleckým stvárnením, ale predovšetkým svojou tematikou. Je skutočnosťou, doloženou početnými výskumami, že v čase premiéry filmu bola v našich krajoch viera v upírov ešte stále rozšírená.[12] Môžeme si len veľmi ťažko predstaviť myšlienky a pocity divákov, ktorí sledovali na filmovom plátne stelesnenie svojich najhorších obáv…
Oravský hrad v roli sídla tajomného a hrozivého upíra
Film Nosferatu nemeckého režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua využil Oravský hrad ako svoj Tajomný hrad v Karpatoch. Filmári vo filme Nosferatu využili kamenné klenby, tajuplné zákutia, drevené pavlače. Jedna scéna zaberá Prvú bránu, ktorá je vstupom do hradu, ďalšia Archívnu vežu, iná hradnú besiedku, filagóriu. V prejazde medzi hradnými bránami vítal vo filme hosťa vycivený gróf – upír v podaní herca Maxa Schrecka. V priestore medzi Južným bastiónom a Treťou hradnou bránou Oravského hradu gróf nakladal rakvy, v ktorých chcel opustiť hrad. Jeden z mála pohľadov na hrad ako celok zachytáva Citadelu na dramatickom, strmom brale, ktoré sa vypína nad dravým tokom rieky Orava. Scény boli zámerne zvolené tak, aby nebolo ľahké určiť, ktorý hrad sa vo filme uplatnil ako sídlo temného, démonického upíra. Vo svojej premiére na striebornom plátne bol Oravský hrad stvárnený ako Tajomný hrad v Karpatoch, ktorý sa nachádza v ďalekých a temných krajoch za hranicami dobre známeho sveta.[13]
Hrad bol natoľko tajomným, že ešte 40 rokov po natočení filmu nebolo známe, kde sa film natáčal. Až v roku 1959 kameraman Fritz Arno Wagner priznal, že film Nosferatu sa natáčal na území vtedajšieho Československa. Pátranie po českých hradoch bolo neúspešné, ale slovenský filmový historik Igor Rumanovský zistil, že filmové scény vznikli na Oravskom hrade.[14] Tajomný bol nielen hrad, ale i samotný pobyt filmárov na ňom i v jeho okolí. Režisér Murnau a jeho tím sa počas natáčania vyhýbali publicite a je pozoruhodné, že sa nezachovali žiadne známe svedectvá v dobovej tlači.[15]
A zrodila sa legenda
Film Nosferatu – symfónia hrôzy sa stal nestarnúcou klasikou žánru, s ktorou prišiel na strieborné plátno po prvýkrát upír, dnes ikonický a veľmi obľúbený námet hororu. A miestom jeho zrodenia, Tajomným hradom v Karpatoch, sa stal Oravský hrad. Za storočie, ktoré uplynulo od jeho uvedenia na striebornom plátne, mnohokrát hostil filmové štáty, domáce i zo zahraničia a je veľmi pravdepodobné, že bude magnetom, priťahujúcim pozornosť filmových tvorcov aj v budúcnosti.[16]
PhDr. Martin Chmelík
Historik Oravského múzea
_________________________________________________________________________
[1] Narodil sa pod menom Friedrich Wilhelm Plumbe 28. 12. 1888 v meste Bielefeld v Hornom Westfálsku (Nordrhein-Westfalen) v Nemecku. Študoval na univerzite v Berlíne a Heidenbergu. Pracoval ako filmový režisér v Nemecku (v rokoch 1919 – 1926) v roku 1926 emigroval do USA, kde pracoval v Hollywoode. Zahynul pri autonehode v meste Santa Barbara, Kalifornia, USA 11. 3. 1931. Pozri: Murnau Stiftung: http://www.murnau-stiftung.de/stiftung
[2] FILM DIENST. Pozri: https://www.filmdienst.de/film/details/5715/nosferatu-eine-symphonie-des-grauens
[3] V knižnej predlohe Drakula sú hlavní hrdinovia občania Veľkej Británie a upír bol známy ako gróf Drakula. Vo filme boli hlavní hrdinovia Nemci a upír niesol meno gróf Orlok.
[4] PRINZLER, Hans Helmut (Hrsg): Murnau – Ein Melancholiker des Films. Berlin: Stiftung Deutsche Kinemathek, 2003, s. 129
[5] PATALAS, Erno: Nosferatu will nicht sterben. In: GÖTTER; Fritz (RED): F. W. Murnau – Nosferatu. Eine Publikation des Kulturreferates der Landeshauptstadt München. München: Kulturreferat, 1987, s. 26
[6] CINEGRAPH Babelsberg. Pozri: https://www.filmblatt.de/?s=nosferatu
[7] Expresionizmus prišiel s predstavou filmu ako umenia s veľkým u. Ukázal, že film nie je len opisným, technickým médiom, ale že to môže byť aj autonómne umenie, hoci v tom čase bol ešte výrazne zaviazaný divadlu.
[8] Súčasníci a prví diváci filmu si nedokázali ani predstaviť, že za necelých dvadsať rokov sa celý svet a oni spolu s ním ocitnú v druhej svetovej vojne, ktorá svojimi hrôzami desivo zatieni všetky predchádzajúce ľudské konflikty.
[9] RUMANOVSKÝ, Ivan: Oravská symfónia hrôzy. Murnaov film Nosferatu a jeho nakrúcanie na Orave. Rukopis, In: Slovenský filmový archív, 1970, s. 18
[10] Ivan Rumanovský sa odvoláva na svedectvo samotného Jozefa Sáreného, ktorý sa naňho obrátil vo svojom liste, datovanom 28. 1. 1961 s tým, že predmetný list je uložený v jeho osobnom archíve.
[11] Podľa svedectva listu Jána Sáreného Igorovi Rumanovskému z 30. 1. 1961.
[12] GETTING, Peter: Pred 100 rokmi bol Dracula na Orave. Jeho kočišom bol Slovák. Časopis SME, 5. 10. 2022. Pozri: https://kultura.sme.sk/c/23023888/pred-100-rokmi-bol-dracula-na-orave-jeho-kocisom-bol-slovak.html
[13] Román Brama Stokera Drakula, rovnako ako film Nosferatu – symfónia hrôzy bol stvárnením vtedajšieho (a priznajme si, čiastočne aj dnešného pohľadu) ľudí zo Západu na európsky, a zvlášť slovanský Východ ako na zaostalú, ale predovšetkým temnú a tajomnú krajinu, kde môžu do (vtedajšej) prítomnosti prežívať temné tajomstvá, ktoré u osvieteného a pokrokového Západu (Veľká Británia v knižnej predlohe, Nemecko vo filme) už dávno nemali miesto.
[14] GETTING, Peter: Pred 100 rokmi bol Dracula na Orave. Jeho kočišom bol Slovák. Časopis SME, 5. 10. 2022. Vid: https://kultura.sme.sk/c/23023888/pred-100-rokmi-bol-dracula-na-orave-jeho-kocisom-bol-slovak.html
[15] RUMANOVSKÝ, Ivan: Oravská symfónia hrôzy. Murnaov film Nosferatu a jeho nakrúcanie na Orave. Rukopis, In: Slovenský filmový archív, 1970, s. 19
[16] Filmovej tvorbe na Oravskom hrade je venovaná špeciálna expozícia – Mediatéka na Oravskom hrade, ktorá je stálou a vyhľadávanou súčasťou prehliadkových okruhov, ktoré majú návštevníci hradu k dispozícii.
