Späť

Archeologický výskum pri „výpadovej bránke“ a prieskum svahov Oravského hradu

Sondážny archeologický výskum

V roku 2024 sme skúmali „Východnú miestnosť Korvínovho paláca“, nedávno využívanú ako depozitár geológie. Tento priestor bol v minulosti exteriérom, v 13. storočí tu stála len Obytná veža, popri ktorej sa vstupovalo do hradu. Neskôr, pravdepodobne v 14. až na začiatku 15. storočia, bola v priestore vybudovaná brána s padacím mostom kolískovej konštrukcie, ktorá bola odkrytá  počas archeologického výskumu v roku 2008. V roku 2024 sme vo východnej časti miestnosti odkryli zamurovanú „výpadovú“ bránku, ktorá sa nachádza priamo v hradbovom múre (pravdepodobne z prelomu 15. a 16. storočia) a vedie k veľmi strmému východnému svahu hradného brala. V sonde 1 sme objavili viaceré úrovne historických podláh vrátane renesančnej z obdobia stavebných aktivít Jána z Dubovca z roku 1543, ku ktorej prislúcha vápenná omietka (datovaná vročením nad portálom do miestnosti). Najstaršia zistená podlaha, nájdená v hĺbke 240 cm od súčasnej betónovej podlahy, pochádza pravdepodobne zo začiatku 16. storočia, čo dokumentuje minca Ľudovíta II., ktorý vládol v období 1516 – 1526.

Na dne sondy 1 sme zachytili prudko klesajúce skalnaté bralo, do ktorého bol stupňovito zasekaný hradbový múr. Keďže hradné bralo strmo klesá smerom na východ ako aj na juh k dnešnému Hlavnému nádvoriu, vtedajší stavitelia veľmi pragmaticky využili nepotrebný architektonický článok z hradu (časť neskorogotického portálu) a vložili ho na vyrovnanie a spevnenie juhovýchodného nárožia vznikajúcej miestnosti. V sonde sme taktiež odkryli pochôdzne úrovne, ktoré súvisia s výstavbou prístavby Korvínovho paláca (južnej steny miestnosti), ako aj výstavbou hradbového múru. Keramika z najspodnejších vrstiev pochádza zo 14. – 15. storočia.

Miestnosť, v ktorej sme realizovali archeologický výskum, má veľmi bohatú stavebnú históriu, kde môžeme pozorovať rôzne stavebné etapy a rekonštrukcie od 13. do 20. storočia. Po celkovej obnove miestnosti (stabilizácii a reštaurovaní murív, výmene podlahy a pod.) plánuje vedenie Oravského múzea priestor v budúcnosti sprístupniť verejnosti, pričom archeologická sonda bude prezentovaná na mieste pre návštevníkov („in situ“).

Znižovanie podlahy v miestnosti

V južnej a severnej stene miestnosti boli počas znižovania súčasnej podlahy odkryté kapsy po trámoch, pričom v dvoch prípadoch sa drevené trámy zachovali v autentickom stave. Odkryté trámy sú pozostatkami po drevenej trámovej konštrukcii, založenej v najstaršom murive – Obytnej veži v severnej časti, ktorá vystupovala z hradu smerom k južnej stene. Išlo pravdepodobne o vysunutú konštrukciu smerujúcu k Hlavnému nádvoriu. „Rizalit“ datoval P. Záhora na základe reštaurátorského výskumu do 1. štvrtiny 16. storočia, kedy mohol figurovať ako vstup. Táto časť by však hypoteticky mohla byť súčasťou aj drevenej „ochodze“, ktorá by slúžila na obranné účely ešte pred vznikom Východnej bašty.

Vo vrstve sutiny nachádzajúcej sa v a pod úrovňou trámov sme našli poškodenú mincu čitateľnú po očistení – Pfennig Ferdinanda I. z roku 1534, novoveké črepy a kachlice s tapetovým motívom, aké sa vyskytujú od 16. storočia. Vzhľadom na rozsah odkrytej plochy skúmanej sutiny (len jej horná časť) nie je vylúčené, že sa vo vrstve nachádzajú aj mladšie nálezy, a teda minca sa môže vyskytovať v sekundárnej polohe. Presnejšie datovanie konštrukcie bude možné upresniť až po dendrochronologickej analýze. Je isté, že táto konštrukcia mohla vzniknúť v období od 1. pol. 16. do 18. storočia. To dokumentujú viaceré dobové maľby a fotografie Oravského hradu od 19. storočia zobrazujúce už zamurovaný oblúkový portál v tomto priestore.

Prieskum na svahoch Oravského hradu

Okrem sondážneho archeologického výskumu uskutočnilo Oravské múzeum v spolupráci so Spolkom Septentrio a KPÚ Žilina (Martin Furman) podrobný prieskum hradného brala pomocou detektoru kovov a povrchovým zberom, pričom každý nález bol geodeticky zameraný. V prvom rade išlo o priestor bezprostredne za výpadovou bránkou na východnom svahu vychádzajúc z domnienky, že portál mohol slúžiť aj na likvidáciu odpadu z hradu. Táto domnienka bola čiastočne potvrdená, keďže na východných svahoch sa sústreďuje najviac odpadu z rôznych období (vrátane čias Generálnej obnovy hradu z 50. rokov 20. storočia).

Na severozápadnom svahu bolo objavených viacero neskorostredovekých/včasnonovovekých strieborných mincí (denárov), najmä Jána Zápoľského z rokov 1527 a 1528. Taktiež sa našiel strieborný denár Mateja Korvína a ďalšie menšie stredoveké mince, napríklad denár (falzum?) poľského kráľa Jána I. Albrechta z obdobia 1498 – 1501. Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí zlatý prsteň z konca 19. storočia, ktorý by podľa puncu (líška, Rakúsko-Uhorsko 1872 – 1922), iniciál („N“ a „S“) a barónskej korunky mohol patriť niektorému z barónov z prelomu 19. a 20. storočia.

Nálezy zo svahov dokumentujú dlhotrvajúce využívanie Oravského hradu aj počas vojenských konfliktov v priebehu novoveku (množstvo olovených guliek z muškiet a zrejme aj hradobnej pušky, železná guľa z kanóna Falkonet zo 17./18. storočia, určil M. Chmelík), ako aj počas svetových vojen.

Okrem iného sme objavili bronzový hrot šípu a črepy lužickej kultúry, ktoré dokumentujú využívanie hradného brala už v dobe bronzovej až halštatskej, kedy mohol byť vrchol kopca opevnený.

Svahy Oravského hradu sa vzhľadom na archeologické nálezy javia ako „nevykradnuté“ detektoristami, a to pravdepodobne vďaka neustálemu dohľadu správcu/kastelána (dnes strážnika) na Oravskom hrade. Výsledky výskumu budú podrobne publikované v samostatnej odbornej štúdii.

Použitá literatúra

B. LOFAJOVÁ DANIELOVÁ: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: Pamiatkový archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na archeologickom nálezisku národnej kultúrnej pamiatke – Oravský hrad, východná miestnosť 1. nadzemného podlažia Korvínovho paláca. Nepublikovaná nálezová správa. Oravský Podzámok 2024.

M. MATEJKA/M. ŠIMKOVIC/J. STEHLÍKOVÁ/M. ČAJKA/J. HLAVATÁ/L. STRAKOVÁ: Nové poznatky o vývoji Oravského hradu v stredoveku vo svetle najnovších výskumov. Zborník Oravského múzea XXVII, 2010, 101 – 120.

J. STEHLÍKOVÁ/M. ČAJKA/J. HLAVATÁ/L. STRAKOVÁ: Nálezová správa zo záchranného archeologického výskumu. Oravský hrad 2008 – 2010. Nepublikovaná nálezová správa. Bratislava 2010.

P. ZÁHORA: Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie interiérových omietok východnej miestnosti 1. np Korvínovského paláca Oravského hradu. Nepublikovaná nálezová správa. 2021.

 

Mgr. Barbora Lofajová Danielová, Ph.D.

archeologička Oravského múzea

archeologia@oravskemuzeum.sk