Predvianočné obdobie ako významný medzník v kalendári modernej pop-kultúry
(miesto úvodu)
Predvianočné obdobie, známe tiež ako advent, má mnoho významov. Predovšetkým má svoju náboženskú a duchovnú náplň, pretože príprava na Vianočné sviatky plne zodpovedá ich významu ako jedných z najdôležitejších udalostí v roku pre kresťanských veriacich. S predvianočným očakávaním a so samotnými Vianocami sa spája mnoho tradícií a zvykov, ktoré majú veľký význam. Nie len v osobnej rovine, ale aj v oblasti spoločnej duchovnej kultúry, národnej identity, rodinných hodnôt a spoločenského života.
Spoločenský život v modernej dobe[1] výrazne ovplyvňuje súčasná pop-kultúra. Súčasťou dnešného, často konzumného spôsobu života, je neoddeliteľne aj oblasť masovej kultúry a zábavy. Jej neoddeliteľnou súčasťou je filmové umenie, či už vo svojom domovskom prostredí na striebornom plátne, alebo v podobe TV vysielania či šírenia multimediálneho vysielania na internete, alebo pomocou tzv. sociálnych sietí. Predvianočné obdobie sa v posledných desaťročiach stalo obľúbeným termínom, na ktorý si filmoví tvorcovia a producenti pripravujú premiéry svojich diel, pretože Vianočné sviatky sú okrem iného aj obdobím zvýšeného konzumu nielen tovarov a služieb, ale aj modernej zábavy. Film už od čias svojho vzniku patrí medzi najobľúbenejšie formy zábavy a nie je tajomstvom, že generuje obrovské príjmy.
Filmové umenie a premiéra Oravského hradu na striebornom plátne
Dôležitou súčasťou a jednou z podmienok úspechu filmového diela je zaujímavé a podnetné prostredie, na pozadí ktorého sa odohráva dej. Oravský hrad ako zachovalá perla stredovekej a novovekej architektúry a monument, týčiaci sa na impozantnom brale priamo nad často búrlivým tokom rieky Orava priťahoval aj tvorcov filmu. Svoju premiéru na striebornom plátne absolvoval pred viac než sto rokmi. Predstavil sa vo filme Nosferatu – symfónia hrôzy, ktorý mal premiéru v priestoroch Mramorovej sály Zoologickej záhrady v Berlíne 4. 3. 1922.[2] Režisérom filmu bol nemecký umelec Friedrich Wilhelm Murnau. Jeho film v štýle ranného nemeckého expresionizmu si získal slávnu a stal sa vysoko kontroverzným už v dobe svojej premiéry a v súčasnosti sa pokladá za klasiku filmového umenia. Na Slovensku mal film premiéru v Bratislave. Uvádzalo ho v dňoch 13. až 16. 10. 1922 kino Urania[3] s dôrazným varovaním: pre deti a mládež nevhodné! Varovanie bolo oprávnené. Veď podľa renomovanej filmovej kritiky je toto dielo tým najbrutálnejším stvárnením literárnej predlohy. Dej filmu bol založený na kultovom hororovom románe Drakula od Brama Stokera, ale pre spory o autorské práva boli vo filme zmenené mená osôb a krajín.[4]
Film Nosferatu nemeckého režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua využil Oravský hrad ako svoj Tajomný hrad v Karpatoch. Scény boli zámerne zvolené tak, aby nebolo ľahké určiť, ktorý hrad sa vo filme uplatnil ako sídlo temného, démonického upíra.[5] Hrad bol natoľko tajomným, že ešte 40 rokov po vzniku filmu nebolo známe, kde sa natáčal. Až v roku 1959 kameraman Fritz Arno Wagner priznal, že film Nosferatu sa natáčal na území vtedajšieho Československa. Pátranie po českých hradoch bolo neúspešné, ale slovenský filmový historik Igor Rumanovský zistil, že filmové scény vznikli na Oravskom hrade.[6] Od tých čias uplynulo už vyše sto rokov, ale film Nosferatu – symfónia hrôzy má dodnes obec svojich priaznivcov a teší sa dobrému hodnoteniu v prácach filmových kritikov.
Čas vianočný, čas rozprávkový
V druhej polovici 20. storočia a na prelome tisícročí došlo k veľkému rozmachu televízneho vysielania. Od 70. rokov 20. storočia mala a má každá domácnosť u nás vlastný televízor a televízne programy sa stali súčasťou nášho každodenného života. Práve vo vianočnom čase sa televízne stanice snažia upútať pozornosť televíznych divákov jednak premiérami nových diel, jednak reprízami obľúbených filmov, ktorých sledovanie počas Vianočných sviatkov sa stalo nepísanou tradíciou.[7] Medzi obľúbenými rozprávkami si našli svoje miesto aj diela, v ktorých svoju roľu zohral Oravský hrad.
Historicky prvou z nich je dielo Kráľ Drozdia Brada z roku 1984. Film pod taktovkou režiséra Miloslava Luthera vznikol v československo-západonemeckej koprodukcii na motívy knižnej predlohy Jakuba a Willhelma Grimmovcov.[8] V nej na striebornom plátne ožil príbeh princeznej Anny. Mladá princezná, pyšná a trochu sebe-stredná, odmietala ponuky na sobáš jednu za druhou. Vládca susedného kráľovstva, dobrý kráľ Ján, ktorý sa o jej manieroch dozvedel od hercov potulného divadla, sám požiadal o jej ruku. Anna ho odmietla a sľúbila, že sa radšej vydá za prvého žobráka pri bráne. A stalo sa, že tým žobrákom bol samotný kráľ Ján v prestrojení. Anna prežije strmý pád z kráľovského luxusu do chudoby a je donútená naučiť sa živiť vlastným úsilím. Skúšky životom urobia z pyšnej princeznej zrelú mladú ženu, hodnú stať sa naozajstnou kráľovnou.[9] Oravský hrad tu bol centrom diania. Filmoví tvorcovia využili jeho interiéry, nádvoria i pohľady z exteriéru. Šikovným strihom docielili, že hrad si zahral dvoj-roľu – bol sídlom princeznej Anny a jej otca a súčasne aj sídelným hradom kráľa Jána.
Oravský hrad sa stal rozprávkovým kráľovským sídlom aj vo filmovom diele Rozprávka rozprávok, ktoré vzniklo v roku 1991. Režisér Ľubomír Fifík vo svojom diele pracoval so starým rozprávkovým motívom víťazstva hrdinu nad zlým drakom.[10] Dej však začína až po porážke zlého draka. Víťazom – a novým kráľom sa tak stal Hlúpy Jano, ktorý dostal princeznú za ruku a s ňou pol kráľovstva, kde mal vládnuť. Hlúpy Jano vládne nerozumne a neúčelne. Prvým krokom jeho vládnutia sa stane vymedzenie hraníc, pri ktorom sa absurdne rozdelia domácnosti, ba i živé bytosti na dve polovice. Jano sám nevie čítať ani písať, onedlho zakáže čítať a písať aj svojim poddaným, popritom míňa peniaze na čoraz honosnejšie sochy seba samého ako drakobijcu a napokon už nemá komu vládnuť, keďže jeho poddaní sa húfne sťahujú do druhej polovice kráľovstva, spravovanej starým kráľom. Keď už Jano vládne len skupinke plyšových medveďov, ktoré si takisto musel doviezť zo susedného kráľovstva, konečne prijme dobrú radu a so svojím svokrom sa zmieri. Rozprávka sa teda končí v komickom duchu, zmierením protikladov a nastolením pôvodného poriadku vecí.[11]
Ďalším filmovým dielom, v ktorom sa dej odohrával aj na Oravskom hrade bol Sokoliar Tomáš. Film natočil v roku 1999 slávny český režisér Václav Vorlíček na motívy románu Jozefa Cígera Hronského vo na svoju dobu veľkorysej koprodukcii, na ktorej sa podieľali Česká republika, Slovenská republika, Poľsko, Maďarsko, Nemecko a Francúzsko.[12] Hlavný hrdina príbehu, mladý sokoliar Tomáš, rozumie reči zvierat a vtákov. Po tragickej smrti svojho otca odišiel na hrad hľadať si prácu, kde sa zapletie do intríg. Vďaka dobrému srdcu a svojim zročnostiam prispeje víťazstvu spravodlivosti.[13] Dej filmu sa odohráva z veľkej časti na Oravskom hrade, ale súčasne aj na hrade Krásna Hôrka. Vďaka šikovnej kamere a strihu filmári vytvorili z dvoch skutočných hradov jeden filmový, ktorý tvorí organický celok. Len znalci vedia rozlíšiť, ktoré scény sa točili na Oravskom hrade a ktoré na hrade Krásna Hôrka.
Z novšej produkcie sa oravský hrad predstavil v rozprávke Láska na vlásku z roku 2014. Klasický rozprávkový príbeh na motívy literárnej predlohy od Marka Twaina vznikol pod taktovkou režisérky Mariany Čengel Solčanskej.[14] Rozprávka má súčasne dvoch hlavných hrdinov. Jedným z nich je kráľovský syn Matej, ktorého jeho otec núti k zásnubám s princeznou Bellatrix. Matej princeznú neľúbi a svadbe sa usiluje vyhnúť. Preto využije príležitosť, keď sa náhodou stretol s mladým tulákom Tomášom, ktorý vypadá ako jeho dvojník. Obaja mladíci si na jeden deň vymenia role. To sa ukáže ako výzva, lebo Mateja nespravodlivo obvinia zo zločinu a uväznia, zatiaľ čo Tomáš uviazol na hrade a keď sa snaží odhaliť svoju totožnosť, nik mu neverí. Obaja mladíci pod náporom osudu dospejú v mužov, ktorí nielen zvládnu nástrahy osudu, ale aj nájdu každý svoju lásku. Teda presnejšie dve lásky… rozprávkový koniec ako z rozprávky.[15] Oravský hrad je v centre diania. Vidíme náhľad do sveta na kráľovskom dvore i do života obyčajných pracujúcich ľudí, pohľad na trh, do remeselnej dielne, hostinca i do väznice.
Najnovším príspevkom na poli rozprávok, ktorých kulisou a dejiskom sa stal Oravský hrad, je dielo Tri zlaté dukáty, ktoré v tomto roku vzniká pod taktovkou režisérky Mariany Čengel Solčanskej na motívy knižnej predlohy od Pavla Dobšinského.[16] Film bude mať zanedlho premiéru a diváci budú mať možnosť sami oceniť, ako sa im adaptácia starej, ale svojim odkazom nadčasovej rozprávky páči a súčasne uvidíme, akým spôsobom sa Oravský hrad stane hostiteľom ďalšieho filmového príbehu.
Filmy na piatok i sviatok a Oravský hrad ako ich dejisko
Oravský hrad sa stal dejiskom viacerých ďalších filmov z domácej tvorby, koprodukcie i tých, ktoré sú dielami zahraničných tvorcov. Čo sa týka ich námetu, sú tu dve hlavné skupiny. Prvou z nich sú historické filmy. Medzi nimi na čestnom mieste uveďme dielo Adam Šangala. Historický film na motívy literárnej predlohy od Ladislava Nádaši Jégé vznikol v roku 1972 pod taktovkou režiséra Karola Spišáka. Hlavným hrdinom je prostý mladík Adam Šangala, ktorý sa v 17. storočí dostal do sporu s grófom Markočom. Nechal sa zverbovať do vojska a zapojil sa do tureckých vojen tých čias.[17] Oravský hrad sa stal dejiskom mnohých dôležitých scén. Druhým historickým filmom, v ktorom sa časť deja odohráva na Oravskom hrade, sa stalo dielo Matúš z roku 1996. Režisér Martin Károš vo svojom diele na motívy literárnej predlohy od Jonáša Zábroského spracoval romantický a historický príbeh o významnej historickej osobnosti, Matúšovi Čákovi, známemu ako Pán Váhu a Tatier. Dej sa odohráva krátko pred historickou bitkou pri Rozhanovciach v roku 1312.[18]
Tretím historickým filmom, v ktorom zohral Oravský hrad svoju roľu sa stal taliansky historický film Cárov emisár z roku 1999. Režisér Fabrizio Costa stvárnil dobrodružný príbeh z 19. storočia v Ruskom impériu na motívy rovnomenného románu francúzskeho spisovateľa Julesa Verne. Hlavný hrdina, generál Michail Strogov na cárov príkaz bojuje na Sibíri proti vpádu Tatárov.[19] Oravský hrad vystupuje v roli opevneného kláštora ruskej pravoslávnej cirkvi, v ktorom sa odohrávajú dôležité epizódy filmu, vrátane dramatického finále. Druhou skupinou filmov sú autorské diela z oblasti fantastiky.[20] Niektoré z nich patria do rámca temnej fantázie, iné zodpovedajú skôr rozprávkam. Oravský hrad sa stal dejiskom fantastického filmu Dračie srdce II z roku 1998. Režisér Doug Lefler predstavil príbeh mladého muža menom Geoff. Sirota, žijúca v kláštore našiel a vychovával posledného draka. Chlapec a jeho drak sa stanú hrdinami, ktorí musia spoločne čeliť rôznym nebezpečenstvám, pričom to najhoršie prichádza z nečakanej strany.[21]
Z oblasti fantastiky pochádza aj trojdielny film Drakula (1. diel: Pravidlá beštie 2. diel: Krvavá plavba a 3. diel: Temný kompas, 2019 – 2020), ktorých režisérmi boli Jonny Campbell, Damon Thomas a Paul McGuigan. Oravský hrad v deji zohral len skromnú úlohu.[22] Rozprávkový námet má dielo Princezná a žobrák, ktoré v taliansko-nemeckej koprodukcii vytvoril režisér Lamberto Bava v roku 1997. Princezná Mirabel musí podstúpiť mnoho skúšok a útrap, aby sa stala hodnou skutočnej lásky a kráľovskej koruny.[23]
Za filmárskou klapkou
(miesto záveru)
Oravský hrad láka filmových tvorcov už viac než sto rokov. Príprava natáčania a samotné natáčanie sú zložitý proces, na ktorom sa zúčastňuje okrem réžie a hercov predovšetkým široký štáb spolupracovníkov: kameramani, zvukári, maskéri, dabléri a veľký počet ďalších profesií. Natáčanie v priestoroch Oravského hradu ako národnej kultúrnej pamiatky kladie na celý realizačný tým ďalšie požiadavky. Na jednej strane je umelecký zámer, ktorý treba technicky realizovať a zahrnúť doň atraktívne priestory hradu, či už v interiéri alebo v exteriéri. Na druhej strane je nutné dbať na ochranu hradu ako stavby i zbierkových predmetov v ňom vystavených, pretože sú to vzácne a v podstate nenahraditeľné artefakty nášho národného a kultúrneho dedičstva. Nutnosť zladiť tieto v mnohých prípadoch protichodné požiadavky si vyžaduje všestranný takt, diplomaciu, ohľaduplnosť a vytrvalosť zo stany všetkých: filmového štábu i pracovníkov múzea. Táto námaha nie je vynaložená zbytočne. Dôkazom toho sú diela filmového umenia, ktoré sa už stihli stať klasikou svojho žánru. Môžeme si preto robiť oprávnené nádeje, že Oravský hrad bude lákať pozornosť tvorcov filmov aj v budúcnosti.
PhDr. Martin Chmelík
Historik Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
Zoznam prameňov a zdrojov:
Česko-slovenská filmová databáza ČSFD
Portál FILM DIENST
Portál Film.sk
Portál Kinema
Portál Telkáč
Portál Zaujímavé novinky
Slovenské, české a československé filmy na Oravskom hrade
Koza Lapka (1970) réžia Karol Ruth
Adam Šangala (1972) réžia Karol Spišák
Kráľ Drozdia Brada (1984) réžia Miloslav Luther
Rozprávka rozprávok (1991) réžia Ľubomír Fifík
Matúš (1996) réžia Martin Károš
TV seriál Škriatok, 10. diel (1995) réžia Václav Vorlíček
Láska na vlásku (2014) réžia Mariana Čengel Solčanská
Tri zlaté dukáty (2023) réžia Mariana Čengel Solčanská
Zahraničné filmy na Oravskom hrade
Nosferatu, symfónia hrôzy (1921) réžia Friedrich Willhelm Murnau
TV seriál Jánošík, 7. diel (1973) réžia Jerzy Passendorfer
Princezná a žobrák (1997) réžia Lamberto Bava
Dračie Srdce II (1998) réžia Doug Lefler
Cárov emisár (1999) réžia Fabrizio Costa
Drakula seriál ti diely (1. Pravidlá beštie 2. Krvavá plavba a 3. Temný kompas, 2019 – 2020)
réžia Jonny Campbell, Damon Thomas, Paul McGuigan
_____________________________________________________________________________________
[1] Za modernú dobu, resp. súčasnosť v histórii obvykle pokladáme historickú epochu od konca druhej svetovej vojny v roku 1945 do prítomnosti, i keď v historických prácach možno nájsť aj iné chronologické členenie. Pre našu potrebu v tomto článku budeme za modernú dobu pokladať celú rozsiahlu a pohnutú epochu od roku 1945 do prítomnosti.
[2] Portál FILM DIENST. Vid: https://www.filmdienst.de/film/details/5715/nosferatu-eine-symphonie-des-grauens
[3] Kino Urania v ležalo na Námestí 1. mája v Bratislave. Začalo premietať v roku 1907 pod názvom Fidelio. V roku 1911 bolo premenované na Urania. Po druhej svetovej vojne bolo niekoľko krát prestavané. V 60. rokoch 20. stor. bola stará budova zbúraná a vybudovaná nová, v ktorej sídlilo kino pod novým názvom Hviezda. Definitívne zbúrané bolo v roku 2008. Databáza Slovenského filmového ústavu. Vid: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0053742-Kino-Urania-Bratislava-Slovensko/
[4] V knižnej predlohe Drakula sú hlavní hrdinovia občania Veľkej Británie a upír bol známy ako gróf Drakula. Vo filme boli hlavní hrdinovia Nemci a upír niesol meno gróf Orlok.
[5] Román Brama Stokera Drakula, rovnako ako film Nosferatu – symfónia hrôzy bol stvárnením vtedajšieho (a priznajme si, čiastočne aj dnešného pohľadu) ľudí zo Západu na európsky, a zvlášť slovanský Východ ako na zaostalú, ale predovšetkým temnú a tajomnú krajinu, kde môžu do (vtedajšej) prítomnosti prežívať temné tajomstvá, ktoré u osvieteného a pokrokového Západu (Veľká Británia v knižnej predlohe, Nemecko vo filme) už dávno nemali miesto.
[6] GETTING, Peter: Pred 100 rokmi bol Dracula na Orave. Jeho kočišom bol Slovák. Časopis SME, 5. 10. 2022. Vid: https://kultura.sme.sk/c/23023888/pred-100-rokmi-bol-dracula-na-orave-jeho-kocisom-bol-slovak.html
[7] Tu môžeme uviesť mnohé filmové klasiky, bez ktorých si ťažko predstaviť ponuku TV staníc v období sviatkov, spomeňme napr. rozprávku Tri oriešky pre Popolušku (1973) režisér Václav Vorlíček, ruskú rozprávku Mrázik (1964) režisér Alexander Rou alebo Noc na Karštejne (1973) režisér Zdeňek Podskalský st. Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/23440-noc-na-karlstejne/prehlad/
[8] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/24887-kral-drozdia-brada/prehlad/
[9] Portál Zaujímavé novinky. Vid: https://zn.sk/kral-drozdia-brada-rozpravka/
[10] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/273319-rozpravka-rozpravok/prehlad/
[11] Portál Film.sk. Vid: http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-7-8-2021/filmove-citanie
[12] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/9417-sokoliar-tomas/prehlad/
[13] Portál Telkáč. Vid: https://telkac.zoznam.sk/sokoliar-tomas
[14] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/367785-laska-na-vlasku/prehlad/
[15] Portál Kinema. Vid: https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/34553/laska-na-vlasku.htm
[16] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/1384605-tri-zlate-dukaty/hraju/
[17] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/155922-adam-sangala/prehlad/
[18] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/160750-matus/prehlad/
[19] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/175758-carov-emisar/prehlad/
[20] Anglicky Fantasy. Tento žáner knižnej, filmovej a multimediálnej tvorby sa odohráva obvykle v imaginárnych svetoch, žijúcich často v pred-industriálnej epoche, i keď sú aj výnimky. Súčasťou týchto svetov sú mágia, čarovné tvory (napr. draky) a fiktívne mysliace bytosti, ako sú napr. elfi, víly, trpaslíci a pod.
[21] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/37885-dracie-srdce-2/hraju/
[22] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/700099-dracula/epizody/
[23] Česko-slovenská filmová databáza ČSFD. Vid: https://www.csfd.sk/film/487-princezna-a-zobrak/prehlad/
