PhDr. Martin Chmelík
Miesto úvodu: Oravský hrad a k nemu patriace feudálne panstvo
Obr. č. 1: Oravský hrad, pohľad z Hlavného nádvoria. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, K-69
Oravský hrad vznikol v niekedy v polovici 13. stor. Kedy presne sa tak stalo, to je ťažké určiť. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1267 a z nej vyplýva že hrad už existoval. Za jeho staviteľa je pokladaný Mikuláš (v origináli Miko) z rodu Balassa a jeho príbuzní, od ktorých uhorský kráľ Belo IV v roku 1267 získal Oravský hrad a panstvo a ako protihodnotu týmto šľachticom prenechal Tepličku, Varín a Žilinu.[1] Súčasťou Oravského hradu a jeho hospodárskym zázemím sa stalo feudálne panstvo, ktorému podliehali miestne poddanské obce a neskôr aj feudálne mestečká. Kráľovskú moc na hrade predstavoval kastelán, ktorý zaisťoval výber daní, cla a poplatkov, verejnú správu a ochranu hraníc. Súčasne bol veliteľom hradnej vojenskej posádky. V epoche vrcholného stredoveku sa vo funkcii kastelána vystriedalo mnoho šľachticov, medzi nimi známi magnáti Matúš Čák Trenčiansky, Magister Donč a Ctibor zo Ctiboríc. Uhorskí panovníci sa na správe Oravy zúčastňovali sporadicky. Jedinou korunovanou hlavou, ktorý sa na Oravskom hrade osobne zdržiaval a významným spôsobom sa zapísal do jeho výstavby, bol Matej Korvín.[2] Po jeho smrti sa hradu a panstva zmocnila magnátska rodina Zápoľských. Významným predstaviteľom tohto rodu bol Ján Zápoľský, ktorý po bitke pri Moháči (29. 8. 1526) súperil s Ferdinandom I. Habsburským o uhorský trón. Do služieb Jána Zápoľského vstúpil Mikuláš Kostka, ktorý vďaka jeho podpore stal pánom Oravského hradu a panstva. Svoje postavenie si Kostka udržal, aj keď prešiel na stranu Habsburgovcov. On, i jeho nástupcovia (Ján z Dubovca a Václav Sedlnický) boli naďalej kasteláni v kráľovských službách. Vlastníkom hradu a panstva de jure bol stále panovník, v tomto čase cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého a súčasne uhorský kráľ s rodu Habsburgovcov. Keď Oravský hrad a k nemu patriace panstvo získal do svojej správy v r. 1556 František Thurzo, aj on bol hradným kastelánom, ktorý v regióne zastupoval panovníka. Jeho syn, Juraj Thurzo, získal Oravský hrad a k nemu patriace panstvo do dedičného rodového vlastníctva 7. 6. 1606 za zásluhy voči cisárskemu rodu Habsburgovcov počas 15. ročnej vojny proti Osmanskej ríši ( prebiehala v rokoch 1593 – 1608) a povstania grófa Štefana Bockay.[3]
Obr. č. 2: Gróf Juraj Thurzo, uhorský palatín a gróf z Oravy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, K-3
Oravský hrad a veľkostatok ako rodový majetok rodu Thurzo
Keď cisár Rudolf II. Habsburský udelil Jurajovi Thurzo grófsky titul, urobil ho súčasne doživotným a dedičným oravským županom a súčasne vlastníkom Oravského hradu a panstva. Oravský hrad a panstvo sa tak stali jeho dedičným majetkom. Panovník svoju donáciu podmienil tým, že Oravské panstvo sa zachová ako funkčne nedeliteľný celok. Jeho majiteľ ho môže predať, alebo vymeniť, ale výlučne ako integrálny komplex a túto povinnosť by prebral na seba aj eventuálny nový majiteľ alebo dedič.[4] Po smrti grófa Juraja Thurzo (zomrel 24. 12. 1616) sa jeho dedičom stal jeho syn Imrich. Mladý gróf bol vlastníkom Oravského hradu a panstva do svojej smrti 19. 10. 1621. Po zosnulom manželovi a synovi sa vlastníčkou stala grófka Alžbeta Thurzová, rod Czobor. Nie je bez zaujímavosti, že táto dáma súčasne vykonávala aj funkciu župana Oravskej stolice (t. j. bola hlavou oravskej šľachty) až do svojej smrti v roku 1626.[5]
Obr. č. 3: Najstaršia mapa Oravskej stolice z roku 1725. Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Čaplovičova knižnica
Oravský komposesorát, najväčší a jediný veľkostatok na Orave
Oravský komposesorát (Compossessio de Arva latinsky, Arwa Herrschaft nemecky, resp. Árvai Uradalom maďarsky)[6] bol založený ako spoločný podnik dedičov bývalého uhorského palatína, grófa Juraja Thurzu z Betľanoviec, ktorými boli jeho potomkovia po meči i po praslici. Po smrti grófa Juraja, jeho syna Imricha a manželky Alžbety (rod. Czobor) dedičia založili vyššie spomínaný komposesorát 5. 7. 1626. Oravský veľkostatok spravoval v mene dedičov doživotne volený direktor, ktorý mal právomoc feudála a s výnosmi, získanými z aktivít panstva, sa delil so spolumajiteľmi (komposesormi), medzi ktorých sám patril.[7] Veľkostatok bol súkromným podielovým vlastníctvom dedičov grófa Juraja Thurzu. Keď bol v r. 1670 skonfiškovaný v prospech cisárskej koruny majetok rodu Thököly, stal sa spolumajiteľom Oravského komposesorátu aj habsburský štátny erár.[8] Oravský komposesorát bol rozsiahlym feudálnym veľkostatkom, ktorému na konci obdobia feudalizmu podliehalo 82 poddanských obcí a štyri zemepanské mestečká.[9] Čo sa týka hnuteľného a nehnuteľného majetku, v r. 1835 (jednu dekádu pred revolúciou v r. 1848, ktorá priniesla koniec feudalizmu) malo Oravské panstvo vo svojom vlastníctve 28 632 Ha lesnej pôdy, 10 945 Ha lúk a pasienkov, vrátane tých na holiach vo vysokých horských polohách a 39 577 Ha ornej pôdy. Veľkostatku patrilo aj 18 patronátnych rímsko-katolíckych farností, 2 synagógy, 5 patronátnych škôl, 49 hostincov a krčiem, 51 horární, 9 píl, 11 skladov, 4 mlyny a početný ďalší majetok, najmä v obci Oravský Podzámok a na majeri Široká.[10]
Vedenie a správa panstva
Vlastníci účastín oravského panstva, nazývaní komposesori (t. j. spoluvlastníci) tvorili spoločenstvo spoluvlastníkov. Ich valné zhromaždenie bolo hlavným orgánom správy panstva. Valné zhromaždenie sa konalo spravidla raz ročne, po skončení tureckých vojen obvykle v Budíne, neskôr v Budapešti. Hlasovacie právo mali výlučne potomkovia grófa Juraja Thurzu, a to nezávisle na výške ich aktuálneho majetkového podielu. Ostatní akcionári, ktorí boli držiteľmi podielov, ale nepatrili do príbuzenstva, boli z hlasovania vylúčení.[11] Oravský komposesorát bol po stránke správy nehnuteľností definovaný ako celistvé a nedeliteľné dedičstvo potomkov grófa Juraja Thurzu. Nehnuteľný majetok panstva bol registrovaný pod komposesorát ako právnickú osobu. Vlastnícke právo komposesorov sa vzťahovalo len na výnosy z podielov.[12] Direktor bol hlavou veľkostatku a zastupoval ho smerom navonok. Zodpovedali sa mu všetci úradníci a zamestnanci panstva. Priamo direktorovi podliehalo Úradnícke kolégium, ktorého členmi boli predstavitelia štyroch hlavných úradov: hlavý právny zástupca, hlavný účtovník, pokladník a hlavný lesmajster.[13]
Nižšie v tomto príspevku si predstavíme direktorov Oravského komposesorátu v podobe stručných medailónov tak, ako nasledovali po sebe ich funkčné obdobia, v ktorých boli hlavou oravského veľkostatku:
Obr. č. 4: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Gašpar Illésházy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-4
Gróf Gašpar Illésházy
Prvým direktorom Oravského komposesorátu (ďalej OK) bol gróf Gašpar Illésházy (1593 – 1648). Bol synom Františka Illésházy II a Zuzany, rod. Pataky. Po svojom strýkovi Štefanovi Illésházy zdedil majetok a post hlavného župana Liptovskej a Trenčianskej stolice. Zúčastnil sa povstania grófa Gabriela Bethlena. Za direktora Oravského komposesorátu bol zvolený v r.1626 a súčasne stal hlavným županom Oravskej stolice. Funkciu zastával až do svojej smrti. Pod jeho historickým portrétom na Oravskom hrade sa nachádza tabuľka, na ktorej si môžeme prečítať:
Gróf Gašpar Illésházy z Eliášoviec.[14] Radca jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, večný a hlavný župan Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej stolice. Povinnosti hlavného župana Trenčianskej stolice dôstojne vykonával od roku 1610 do roku 1618. Za direktora Oravského a Lietavského panstva bol zvolený v roku 1626.[15]
Obr. č. 5: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Gabriel Illésházy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-5
Gróf Gabriel Illésházy
Druhým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Gašpar Illésházy (dátum narodenia neuvedený, zomrel v r. 1665). Bol synom grófa Gašpara Illésházy a Heleny rod. Thurzo. Direktorom OK bol v rokoch 1648 – 1653. Jeho osobu nám pripomína portrét s informačnou tabuľkou, na ktorej stojí:
Gróf Gabriel Illésházy z Eliášoviec.[16] Komorník a radca jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, večný a dedičný župan Trenčianske a tiež Liptovskej stolice. Funkciu hlavného župana Trenčianskej stolice dôstojne zastával od roku 1648 do roku 1667. Za direktora hradných panstiev Orava a Lietava bol zvolený v roku 1650.[17]
Obr. č. 6: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Štefan Thököly II. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-6
Gróf Štefan Thököly II.
Tretím direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Štefan Thököly II ( 1623 – 1670). Bol to rodák z Kežmarku, syn grófa Štefan Thököly I. a Kataríny rod. Thurzo. Po otcovi získal grófsky titul a stal sa hlavným županom Oravskej stolice. Bol obvinený z účasti na Wesselényiho sprisahaní voči cisárovi Leopoldovi I. Habsburskému a panovník mu nechal zabaviť všetok majetok a grófa zatknúť. Pri obliehaní Oravského hradu zomrel. Jeho syn Imrich Thököly sa stal vodcom protihabsburgského povstania. Direktorom Oravského komposesorátu bol gróf Štefan Thököly II v rokoch 1653 – 1670. Na Oravskom hrade sa zachoval jeho portrét s tabuľkou, na ktorej stojí:
Gróf Štefan Thököly z Kežmarku. Radca a vznešený rytier jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, hlavný a večný župan Oravskej stolice, od roku 1650 pôsobil ako splnomocnený direktor a správca všetkých príjmov z hradných panstiev Orava a Lietava. Zomrel v roku 1670 a zanechal za sebou potomkov Imricha a Evu.[18]
Obr. č. 7: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Mikuláš Draškovič II. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-7
Gróf Mikuláš Draškovič
Štvrtým direktorom Oravského komposesorátu bol Gróf Mikuláš Draškovič (dátum narodenia neuvedený, zomrel v r. 1687), syn grófa Jána Draškoviča a Barbory rod. Thurzo. Draškovič bol aktívny politik a vojak. Bol krajinským sudcom Uhorska a zúčastnil sa oslobodenia Budína spod osmanskej tureckej okupácie v r. 1686. Funkciu direktora OK vykonával v rokoch 1670 – 1673. Pod jeho historickým portrétom na Oravskom hrade sa zachoval text:
Gróf Mikuláš Draškovič z Trakošćan.[19] Hlavný krajinský sudca, trvalý mešťan mesta Sárvár.[20] Zvolený za direktora hradných panstiev Orava a Lietava v roku 1670.[21]
Obr. č. 8: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Juraj Illésházy IV. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-8
Gróf Juraj Illésházy IV.
Piatym direktorom Oravského komposesorátu bol Gróf Juraj Illésházy IV. Bol synom Gašpara Illésházy a Heleny, rod. Thurzovej. Zúčastnil sa protihabsburgského povstania, ktoré viedol gróf Imrich Thököly. V roku 1684 prešiel na stranu cisára Lepolda I. Habsburského. Bol hlavným županom Oravskej stolice a funkciu direktora OK zastával v rokoch 1673 – 1676. Pod jeho portrétom sa na tabuľke zachoval nápis:
Gróf Juraj Illésházy z Eliášoviec.[22] Radca a komorník jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, magister lovcov Uhorského kráľovstva, hlavný a večný župan Trenčianskej a Liptovskej stolice. Hlavným županom Trenčianskej stolice bol od roku 1667 do roku 1684. Do funkcie direktora hradných panstiev Orava a Lietava bol zvolený v roku 1673.[23]
Obr. č. 9: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Juraj Erdődi st. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-9
Gróf Juraj Erdődi st.
Šiestym direktorom Oravského komposesorátu sa stal Gróf Juraj Erdődi starší (1645 – 1712). Bol synom grófa Gabriela Erdődi a Judity rod. Thurzo (neskôr Amade). Bol hlavným županom Bratislavskej, Oravskej, Šarišskej, a Varaždínskej stolice. Zastával funkciu uhorského krajinského sudcu. Funkciu direktora Oravského komposesorátu vykonával v rokoch 1676 – 1712. V priestoroch Druhej hradnej galérie na Oravskom hrade sa zachoval jeho portrét s tabuľkou, na ktorej čítame:
Gróf Juraj Erdődi starší z Eberau.[24] Tajný radca jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, hlavný a večný župan Oravskej, Varaždínskej, Šarišskej a Tekovskej stolice, hlavný taverník Uhorského kráľovstva a jeho hlavný pohárnik, uhorský krajinský sudca. Za direktora hradných panstiev Orava a Lietava bol zvolený v roku 1676, zomrel v roku 1712.[25]
Obr. č. 10: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Juraj Erdődi ml. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-10
Gróf Juraj Erdődi ml.
Siedmym direktorom Oravského komposesorátu bol gróf Juraj Erdődi mladší (1674 – 1758). Syn grófa Krištofa Erdődi st. a Zuzany rod. Pálffy. Bol hlavným županom Tekovskej stolice. Dosiahol postavenie člena uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a predsedu štátnej pokladnice. Urobil aj kariéru v armáde, bol plukovníkom a držiteľom rádu zlatého rúna. Funkciu direktora a Oravského komposesorátu zastával v rokoch 1712 – 1758. Pod jeho historickým portrétom sa zachoval nápis:
Gróf Juraj Erdődi mladší z Eberau.[26] Tajný radca jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, hlavný a večný župan Varaždínskej a Tekovskej stolice, rytier rádu Zlatého rúna, vznešený plukovník armády Uhorského kráľovstva, hlavný krajinský sudca. Za direktora hradných panstiev Orava a Lietava bol zvolený v roku 1714. Zomrel v roku 1759.[27]
Interregnum
V rokoch 1758 – 1782 bol post direktora Oravského komposesorátu neobsadený. Správu panstva riadil cisársky a kráľovský uhorský erár (ktorému patrilo 23 % akcií komposesorátu, skonfiškovaných v r. 1670 grófovi Štefan Thököly II.)
Obr. č. 11: Direktor Oravského komposesorátu, knieža Mikuláš Eszterházy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-11
Knieža Mikuláš Eszterházy
Ôsmym direktorom Oravského komposesorátu bol Knieža Mikuláš Eszterházy (1714 – 1792). Knieža Mikuláš bol aktívnym a zámožným človekom. Venoval sa umeniu, hlavne hudbe (v svojom kaštieli Kis Marton zriadil školu hudby, z ktorej vyšli významní umelci). Bol plukovníkom habsburskej armády, zúčastnil sa 7. ročnej vojny proti Prusku ako veliteľ husárskeho pluku Andrási. Za vojenské zásluhy mu bol udelený rád zlatého rúna, rád sv. Štefana kráľa a získal hodnosť maršala. Zastával post hlavného župana Šoproňskej stolice. Direktorom Oravského komposesorátu bol v rokoch 1782 – 1792. Jeho záslužný a pohnutý život dokumentuje jeho portrét a tabuľka s nasledovným nápisom:
Najvznešenejšie knieža Mikuláš Eszterházy z Galanty. Ušľachtilý gróf z Frakna,[28] rytier rádu Zlatého rúna, rytier rádu Svätého Štefana kráľa Uhorského kráľovstva, rytier rádu Svätého Huberta Bavorského kráľovstva a taktiež nositeľ Záslužného kríža Hannoverského kráľovstva, večný a trvalý župan šopronskej stolice, dôverný tajný radca a komorník jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, zaslúžilý vojenský dôstojník, súčasne plukovník uhorského pešieho kráľovského pluku a kapitán uhorského jazdeckého pluku šľachtickej insurekcie, bol dňa 23. 11. 1782 zvolený za direktora hradných panstiev Orava a Lietava.[29]
Obr. č. 12: Direktor Oravského komposesorátu, gróf František Zichy st. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-12
Gróf František Zichy st.
Deviatym direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf František Zichy st. (1749 – 1812). Bol aktívnym politikom a dvoranom. Získal hodnosť hlavného kráľovského komorníka a stáleho kráľovského radcu. Bol hlavným županom Zemplínskej stolice. Keď v roku 1800 vyhorel Oravský hrad, inicializoval jeho opravy a záchranu. Direktorom Oravského komposesorátu bol v rokoch 1792 – 1812. Jeho osobnosť a zásluhy dokresľuje historický portrét a tabuľka s nasledovným nápisom:
Vynikajúci a najvznešenejší gróf František Zichy z Vásonkeö.[30] Komorník jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, v prítomnosti tajný kráľovský radca Uhorského kráľovstva a toho istého uhorského kráľovstva hlavný pohárnik, ďalej večný a hlavný župan Zemplínskej stolice. V roku 1792 bol zvolený za direktora hradných panstiev Orava a Lietava.[31]
Obr. č. 13: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Jozef Erdődi. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-13
Gróf Jozef Erdődi
Desiatym direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Erdödy (1754 – 1824). bol synom grófa Juraja Erdödy a Terézie rod. Eszterházy. Zastával významné štátne funkcie. Bol hlavný uhorský kráľovský komorník, hlavný uhorský kráľovský radca. Aktívne pôsobil v armáde počas Napoleonských vojen. Stal sa generálom a bol nositeľom rádu zlatého rúna a rádu uhorského sv. Štefana kráľa. Funkciu direktora Oravského komposesorátu zastával v rokoch 1813 – 1824. Svedectvom o jeho osobe je historický portrét a tabuľka s týmto nápisom:
Gróf Jozef Erdődi z Eberau.[32] Večný a hlavný župan Varaždínskej a Nitrianskej stolice, dôverný tajný radca a komorník jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, rytier rádu Zlatého rúna a rytier rádu Svätého Štefana kráľa Uhorského kráľovstva, rytier rádu jej apoštolského veličenstva Márie Terézie, vyznamenaný záslužným zlatým krížom, kancelár najvznešenejšej uhorskej kráľovskej kancelárie, a minister vlády jeho Veličenstva, zvolený za riaditeľa hradných panstiev Orava a Lietava v roku 1813, zomrel v roku 1824.
Gróf František Zichy ml.
Jedenástym direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf František Zichy ml. (1811 – 1861). Bol synom grófa Františka Zichy st. Dosiahol postavenie hlavného pokladníka a uhorského kráľovského komorníka. Za službu v rakúskej cisárskej armáde získal rád veľký záslužný kríž cisára Leopolda. Funkciu direktora Oravského komposesorátu vykonával v rokoch 1824 – 1861.[33] Jeho život a dielo pripomína historický portrét a tabuľka s textom:
Vynikajúci a najvznešenejší gróf František Zichy z Vásonkeö.[34] Rytier rádu cisára Leopolda a nositeľ Veľkého kríža tohože rádu, dôverný tajný radca a komorník jeho apoštolského cisárskeho a kráľovského veličenstva, hlavný kráľovský pokladník Uhorského kráľovstva a taktiež večný a hlavný župan Biharskej stolice.[35] V roku 1824 zvolený za direktora hradných panstiev Orava a Lietava.[36]
Obr. č. 14: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Edmund Zichy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-14
Gróf Edmund Zichy
Dvanástym direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Edmund Zichy (1811 – 1894), syn Františka Zichy a M. Ladron-laterano, brat jedenásteho direktora OK, grófa Františka Zichy ml. gróf Edmund mal úspešnú diplomatickú a vojenskú kariéru. Bol hlavným uhorským kráľovským komorníkom a tajným kráľovským radcom, nositeľom rádu uhorského sv. Štefana kráľa tureckého osmanského rádu Medjidjie, rytierom francúzskej Čestnej légie. Zaslúžil sa o hospodársku modernizáciu Oravského komposesorátu a na Oravskom hrade nechal otvoriť múzeum. Direktorom OK bol v rokoch 1862 – 1894. Významnú osobnosť pripomína jeho historický portrét a tabuľka so stručným textom:
Gróf Edmund Zichy. Narodený v roku 1811. Zvolený za riaditeľa hradných panstiev Orava a Lietava v roku 1862. V roku 1868 sa stal zakladateľom Oravského múzea.[37]
Obr. č. 15: Direktor Oravského komposesorátu, knieža Pavol Eszterházy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-15
Knieža Pavol Eszterházy
Trinástym direktorom Oravského komposesorátu sa stal knieža Pavol Eszterházy (1843 – 1896). Bol synom kniežaťa Mikuláša Eszterházy a kňažnej Sáry rod. Child-Villierne. Urobil diplomatickú kariéru. Pôsobil ako veľvyslanec Rakúsko – Uhorska vo Veľkej Británii a v Taliansku. Bol hlavným županom Mošonskej stolice. Direktorom Oravského komposesorátu bol v rokoch 1894 – 1896. Pri jeho historickom portréte je tabuľka s týmto lakonickým textom:
Najvznešenejší knieža Pavol Eszterházy. Narodený v roku 1843. Diplomat a veľvyslanec v Londýne a Ríme, večný a hlavný župan Šopronskej a Mošonskej stolice,[38] dôverný tajný radca, súčasne od roku 1894 direktor hradných panstiev Orava a Lietava.[39]
Obr. č. 16: Direktor Oravského komposesorátu, gróf Jozef Pálffy. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea, K-16
Gróf Jozef Pálffy
Štrnástym direktorom Oravského komposesorátu bol gróf Jozef Pálffy (1853 – 1919). Bol synom grófa Mórica Pálffy a Paulíny rod. Wilczek. Slúžil v armáde Rakúsko – Uhorska a zúčastnil sa ťaženia v Bosne v r. 1878. Stal sa vášnivým cestovateľom a bádateľom. Súčasne sa venoval pozdvihnutiu hospodárenia Oravského komposesorátu a organizoval rozsiahle záchranné a reštaurátorské práce na Oravskom hrade. Funkciu direktora Oravského komposesorátu vykonával v rokoch 1896 – 1919. Osobnosť a zásluhy dokumentuje historický portrét a tabuľka so stručným textom:
Gróf Jozef Pálffy z Erdödu. Zvolený za direktora hradných panstiev Orava a Lietava v roku 1896.[40]
Miesto záveru: Oravský hrad a veľkostatok v epoche Československej republiky
Prvá svetová vojna priniesla zásadné zmeny. V dôsledku svojej vojenskej porážky a vnútropolitickej krízy sa rozpadlo Rakúsko – Uhorsko a na jeho troskách vzniklo niekoľko nástupníckych štátov, vrátane Československej republiky. Do nového štátu bolo začlenené Slovensko a v jeho rámci aj Oravský komposesorát s Oravským hradom. Nová republika prevzala do svojej správy majetkový podiel zaniknutej monarchie na Oravskom komposesoráte. S cieľom zaistiť hospodárenie v podmienkach povojnového rozvratu uvalila vláda ČSR na Oravský komposesorát 3. 7. 1919 vnútenú správu. Za vnúteného správcu bol vymenovaný Arnošt Stuchlý.[41] Vnútená správa riadila hospodárenie na veľkostatku takmer tri roky. Keď sa pomery upokojili, uskutočnilo sa 3. 3. 1923 v Piešťanoch valné zhromaždenie akcionárov, ktoré prijalo nové stanovy Oravského komposesorátu. Funkcia direktora, ktorý bol hlavou panstva v období monarchie, zanikla. Hlavným orgánom veľkostatku sa stalo valné zhromaždenie akcionárov. Administratívu panstva viedol správny výbor (nazývaný tiež riaditeľstvo) Oravského komposesorátu v čele s riaditeľom. Riaditeľ komposesorátu podľa nových stanov v období ČSR, nemal takú plnú moc, akou disponovali direktori pred rokom 1918. Vystupoval ako predseda správneho výboru, ktorý mal okrem neho 6 ďalších členov.[42] Navzdory štátoprávnym zmenám, Oravský komposesorát bol naďalej definovaný ako výlučný, individuálne nedeliteľný a preto nepredajný majetok príbuzných a nástupcov grófa Juraja Thurzu z Betľanoviec a v tomto ohľade bola zachovaná kontinuita z obdobím jeho vzniku.[43]
Zoznam prameňov a odbornej literatúry:
CHMELÍK, M.: Kurucké vojenské ťaženia a Orava. In: Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2012: 93 – 113
CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: Zborník Oravského múzea XXII, Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005: 5 – 106
KAVULJAK, A.: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1927
KAVULIAK, A.: Oravský komposesorát. Vznik, dejiny, všeobecné, prírodné a hospodárske pomery so vzťahom na lesné hospodárstvo. Oravský Podzámok: Oravský komposesorát, 1930
KUBÍNYI, M.: Árva Megye. Kőrösi József, Megyei monográfiak. Budapest: Magyarország közgazdasági és közművelődési állapota a XIX. század végén. I. Megjelent a Nemzetgazdasági Szemlében is, 1891
ROWLAND, W.: Statistisch-topographische Beschreibung der Compossesorats-Herrschaft Árva mit besonderer Beziehung auf Ihre Forste. Árva-Váralja: Selbstverlag des Verfassers, 1879
MV SR ŠAŽB fond Lesný úrad Oravského komposesorátu 1723 – 1922
MV SR ŠAŽB fond Hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu 1853 – 1922
MV SR ŠAŽB fond Účty Oravského komposesorátu
MV SR ŠAŽB fond Riaditeľstvo Oravského komposesorátu 1923 – 1945
MV SR ŠAŽB fond Oravská župa I 1380 – 1848
MV SR ŠAŽB fond Oravská župa II 1848 – 1922
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, fond História
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, fond Kunsthistória
___________________________________________________________________________
[1] KAVULJAK, A.: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1927, s. 56
[2] CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: Zborník Oravského múzea XXII, Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005: 5 – 106, s. 6
[3] CHMELÍK, M.: Kurucké vojenské ťaženia a Orava. In: Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2012: 93 – 113, s. 93
[4] KAVULJAK, A.: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1927, s. 139
[5] CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: Zborník Oravského múzea XXII, Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005: 5 – 106, s. 7
[6] Nemecký výraz Herrschaft a maďarský výraz Uradalom znamenajú v doslovnom preklade panstvo, resp. veľkostatok. Po slovensky uprednostňujeme výraz Oravský komposesorát, ktorý poukazuje nielen na to, že sa jedná o veľkostatok, ale aj na to formu jeho správy (t. j. spoluvlastníctvo v spoločnej držbe spoločenstva dedičov vo forme účastinnej spoločnosti.) Ale výrazy Oravské panstvo alebo veľkostatok sú synonymá, ktoré tiež možno používať.
[7] CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. stor. In: Zborník Oravského múzea XXII, Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005, 5 – 106, s. 8
[8] KAVULJAK, A.: Oravský komposesorát. Vznik, dejiny, všeobecné, prírodné a hospodárske pomery so vzťahom na lesné hospodárstvo. Oravský Podzámok, 1930, s. 7
[9] KAVULJAK, A.: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1927, s. 220
[10] ROWLAND, W.: Statistisch-topographische Beschreibung der Compossesorats-Herrschaft Árva mit besonderer Beziehung auf Ihre Forste. Árva-Váralja: Selbstverlag des Verfassers, 1879, s. 39
[11] KUBÍNYI, M.: Árva Megye. Kőrösi József, Megyei monográfiak. Budapest: Magyarország közgazdasági és közművelődési állapota a XIX. század végén. I. Megjelent a Nemzetgazdasági Szemlében is, 1891, s 16
[12] KAVULIAK, A.: Oravský komposesorát. Vznik, dejiny, všeobecné, prírodné a hospodárske pomery so vzťahom na lesné hospodárstvo. Oravský Podzámok: Oravský komposesorát, 1930, s. 96
[13] CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: Zborník Oravského múzea XXII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005, 5 – 106, s. 12
[14] Dnešný názov obce je Nový Život maď. Illésháza, obec v okrese Dunajská Streda
[15] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Gašpar Illésházy. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-806
[16] Dnešný názov obce je Nový Život maď. Illésháza, obec v okrese Dunajská Streda
[17] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Gabriel Illésházy. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-808
[18] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Štefan Thököly. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-810
[19] Mesto Trakošćan v Chorvátsku, varaždínska župa, okres Bednja, maď. Tarakostyán
[20] Dnešné Maďarsko, Vašská župa
[21] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Mikuláš Draškovič. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-812
[22] Dnešný názov obce je Nový Život maď. Illésháza, obec v okrese Dunajská Streda
[23] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Juraj Illésházy. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-814
[24] Nemecky Eberau, maďarsky Monyorokerék je obec v Rakúsku, okres Güssing, spolková krajina Burgenland
[25] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Juraj Erdödy starší. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-818
[26] Nemecky Eberau, maďarsky Monyorokerék je obec v Rakúsku, okres Güssing, spolková krajina Burgenland
[27] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Juraj Erdödy mladší. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-816
[28] Nemecky Forchtenstein, maďarsky Fraknó, obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland
[29] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Mikuláš Eszterházy. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-820
[30] Maďarsky Nagyvázsony, nemecky Großwaschon, obec v súčasnom Maďarsku, Vesprémska župa
[31] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa František Zichy starší. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-822
[32] Nemecky Eberau, maďarsky Monyorokerék je obec v Rakúsku, okres Güssing, spolková krajina Burgenland
[33] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Jozef Erdödy. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-824
[34] Maďarsky Nagyvázsony, nemecky Großwaschon, obec v súčasnom Maďarsku, Vesprémska župa
[35] Na území dnešného Rumunska
[36] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa František Zichy mladší. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-826
[37] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Edmund Zichy. Predmet je neevidovaný.
[38] Na území dnešného Maďarska, dnešná Rábsko-mošonsko-šopronská župa
[39] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Pavol Eszterházy. Predmet je neevidovaný.
[40] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa Jozef Pálffy. Predmet je neevidovaný.
[41] MV SR ŠAŽB, fond Hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu 1857 – 1922, Š.18, 234/1919 adm.
[42] MV SR ŠAŽB fond Riaditeľstvo Oravského komposesorátu 1923 – 1945, Š. 24, i. č. 2, 1923
[43] CHMELÍK, M.: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: Zborník Oravského múzea XXII, Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005: 5 – 106, s. 58
