Prierez dejín Oravského hradu
Prvá písomná zmienka
1267Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu. Oravský hrad získal uhorský kráľ Belo IV. od vtedajšieho majiteľa Mika z rodu Balašovcov (župana Zvolenského komitátu, ktorého súčasťou vtedy bola aj Orava), výmenou za majetky Varín, Žilina a Sučany.
Matúš Čák Trenčiansky
1298Oravského hradu a panstva sa zmocnil magnát Matúš Čák Trenčiansky.
Hrad v kráľovskej správe
1333Magister Donč, ktorý získal Oravský hrad od Matúša Čáka Trenčianskeho za podporovanie kráľa Karola Róberta z Anju, ho v tomto roku odovzdal do kráľovskej správy.
Ctibor zo Ctiboríc
1420Na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc, verný stúpenec cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.
Peter Komorovský
1441Počas bojov o dedičstvo uhorského kráľa Ladislava Pohrobka sa Oravského hradu zmocnil Peter Komorovský, jeden z veliteľov hnutia bratríkov.
Matej Korvín
1474Od Petra Komorovského za protihodnotu 8 000 zlatých získal Oravský hrad uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý inicioval jeho prestavbu a rozšírenie.
Ján Korvín
1482Uhorský kráľ Matej Korvín daroval Oravský hrad v tomto roku do vlastníctva svojmu nemanželskému synovi Jánovi.
Ján Zápoľský
1505Po smrti Jána Korvína sa pánom Oravského hradu stal Ján Zápoľský. Správou Oravského hradu poveril Petra a Mikuláša Kostku.
Bitka pri Moháči
1526Po bitke pri Moháči sa Ján Zápoľský usiloval získať uhorskú korunu, o ktorú súperil s Ferdinandom I. Habsburským.
Ján z Dubovca
1534Mikuláš Kostka prešiel na stranu kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý ho za odmenu vyhlásil za veľmoža. Súčasne sa príbuzný Mikuláša Kostku, Ján z Dubovca, stal kastelánom Oravského hradu.
Rozsiahla modernizácia hradu
1540Kastelán Ján z Dubovca začal realizovať rozsiahlu modernizáciu Oravského hradu, hlavne jeho opevnení.
Václav Sedlnický
1545Po smrti Jána z Dubovca sa stal kastelánom jeho príbuzný Václav Sedlnický, ktorý sa tým dostal do sporu s Mikulášom Kostkom. Oravský hrad a panstvo do úžitku získal Václav Sedlnický na základe rozhodnutia cisára v r. 1549.
František Thurzo
1556Po smrti Václava Sedlnického získal Oravský hrad a panstvo do svojej správy František Thurzo, ktorý začal realizovať projekt prestavby hradu a súčasne aj rozsiahlu kolonizáciu dovtedy riedko osídlených oblastí Hornej Oravy.
Juraj Thurzo
1574Po smrti Františka Thurzu sa jeho dedičom stal Juraj Thurzo, vychovaný na dvore arcivojvodu Ernesta Habsburského
Neúspešné obliehanie hradu
1605Počas stavovského povstania, ktoré viedol gróf Štefan Bocskay, vpadlo na Oravu jeho vojsko, ktoré neúspešne obliehalo Oravský hrad.
Juraj Thurzo - gróf a župan Oravy
1606Juraj Thurzo za svoju vernosť prejavenú Habsburgovcom počas Pätnásťročnej vojny medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou a povstania grófa Štefana Bocskaya získal grófsky titul a dedičné postavenie Oravského župana a vlastníctvo Oravského hradu a panstva.
Juraj Thurzo - uhorský palatín
1609Gróf Juraj Thurzo sa stal uhorským palatínom.
Imrich Thurzo
1616Po svojej smrti bol gróf Juraj Thurzo pochovaný v rodinnej hrobke, ktorá sa nachádza v krypte kaplnky na Oravskom hrade. Jeho dedičom sa stal jeho syn gróf Imrich Thurzo.
Alžbeta Thurzová (rod. Czoborová)
1621Zomrel gróf Imrich Thurzo, ktorým po meči vymrela Oravsko-bytčianska vetva tohto rodu. Jeho matka, (a vdova grófa Juraja Thurzu) grófka Alžbeta Thurzová, rod. Czobor, prevzala správu Oravského hradu a panstva, súčasne sa stala hlavou oravskej šľachtickej stolice.
Vznik Oravského komposesorátu
1626Po smrti Alžbety Thurzo (rod. Czobor) sa na hrade Lietava stretli dedičia Thurzovcov. Za účelom správy Oravského hradu a panstva bol sformovaný Oravský komposesorát na čele s direktorom, ktorý mal právomoc zemepána, ale s príjmami sa delil s ostatnými podielnikmi. Za prvého direktora bol zvolený gróf Gašpar Illésházy.
Gabriel Illésházy - nový direktor
1648Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal Gabriel Illésházy, ktorý tento post prevzal po smrti svojho otca.
Vybudovanie druhej hrobky na Oravskom hrade
1651V kaplnke na Oravskom hrade bola vybudovaná druhá rodinná krypta, v ktorej boli v r. 1651 - 1666 pochovávaní členovia rodu Henkel (Gabriel Henkel, jeho manželka Sidónia, vnučka grófa Juraja Thurzu a ich deti Lazar a Emerencia).
Štefan Thököly - nový direktor
1653V tomto roku sa stal direktorom Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly.
Oravský hrad vydaný habsburskej armáde
1670Direktor Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly sa zaplietol do protihabsburského sprisahania, ktoré viedol palatín Štefan Wesselényi. Cisár Leopold I. vydal rozkaz skonfiškovať jeho majetok. Gróf Štefan Thököly sa bránil na Oravskom hrade až do svojej smrti, po ktorej bol hrad vydaný habsburskej armáde a thökölyovské majetky, vrátane podielu na Oravskom komposesoráte, pripadli štátu. Za nového direktora bol zvolený gróf Mikuláš Draškovič.
Kurucké vojsko na Orave
1672Na Oravu prenikol oddiel kuruckého vojska, ktorému velil zemplínsky zeman Gašpar Pika. K povstalcom sa pripojili oravskí protestanti. Pika jednaním získal Oravský hrad. Cisár Leopold I. vyslal armádu, ktorá s pomocou oravských katolíkov opäť získala Oravský hrad. Gašpar Pika a 24 jeho druhov bolo popravených v Oravskom Podzámku.
Juraj Illesházy - nový direktor
1673Direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Illésházy.
Juraj Erdödy st. - nový direktor
1676Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Erdödy st. Faktický výkon funkcie mu skomplikovali vojnové pomery, súvisiace so stavovskými povstaniami.
Imrich Thököly sa zmocnil hradu
1677Oravského hradu sa dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda.
Poľsko-litovské vojsko pustoší Oravu
1683Vojsko kurucov obliehalo Oravský hrad, s cieľom získať ho pre ich veliteľa, grófa Imricha Thökölyho. Cisárska posádka sa ubránila až do príchodu spojeneckého poľského vojska, ktorému velil Ján Kazimír Sapieha. Poľsko-litovské vojsko počas bojov ukrutne spustošilo Oravu, 27 dedín bolo vypálených a mnoho obyvateľov prišlo o život.
Hrad opäť v rukách kurucov
1703Po vypuknutí povstania, ktoré viedol knieža František II. Rákozci, prenikli kurucké jednotky, ktorým velil Juraj Luby, na Oravu. Oravský hrad bránil habsburský dôstojník major Schäffer. Po obliehaní posádka vydala hrad kurucom.
Kapitulácia kuruckej posádky
1708Po víťaznej bitke pri Trenčíne začali habsburské jednotky, ktorým velil gróf Ján Pálffy, obsadzovať Oravu a obliehať Oravský hrad. Kurucká posádka kapitulovala po dlhom obliehaní na jar r. 1709.
Juraj Erdödy ml. - nový direktor
1712Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Juraj Erdödy ml. Pod jeho vedením sa podarilo reorganizovať hospodárenie na Oravskom panstve a zavŕšiť kolonizáciu Oravy.
Katolizácia kaplnky na Oravskom hrade
1751Kaplnka na Oravskom hrade bola katolizovaná a zasvätená sv. Michalovi. Pôvodný protestantský mobiliár a. v. zo 17. stor. bol nahradený barokovým katolíckym mobiliárom.
Oravský komposesorát bez direktora
1758Po smrti grófa Juraja Erdödy ml. ostal post direktora Oravského komposesorátu neobsadený, a preto správu Oravského hradu a panstva prevzal cisársko-kráľovský erár.
Mikuláš Esterházy - nový direktor
1782Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený knieža Mikuláš Eszterházy.
František Zichy st. - nový direktor
1792Po smrti kniežaťa Mikuláša Eszterházyho bol za nového direktora zvolený gróf František Zichy st.
Požiar na Oravskom hrade
1800Na Oravskom hrade (v budove tzv. fary) vypukol ničivý požiar, ktorý ťažko poškodil rozsiahle priestory. Oravský hrad ostal bez využitia a hrozil mu zánik. Direktor komposesorátu, gróf František Zichy st., zorganizoval jeho opravy a začal s obnovou hradu.
Jozef Erdödy - nový direktor
1813Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Erdödy.
František Zichy ml. - nový direktor
1824Nástupcom grófa Jozefa Erdödyho na poste direktora Oravského komposesorátu sa stal gróf František Zichy ml.
Zrušenie feudalizmu
1848V dôsledku revolúcie bol zrušený feudalizmus.
Edmund Zichy - nový direktor
1862Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Edmund Zichy. Pod jeho vedením sa začala transformácia Oravského komposesorátu z feudálneho veľkostatku na moderný podnik v odbore lesnej ťažby a drevárstva.
ZALOŽENIE MÚZEA NA ORAVSKOM HRADE
1868Na popud hlavného lesmajstra Oravského komposesorátu Wiliama Rowlanda, ktorého najal gróf Edmund Zichy, bolo na báze názorných pomôcok, využívaných na školenie zamestnancov panstva, vytvorené múzeum a umiestnené v priestoroch Oravského hradu. Od tohto roku je Oravský hrad prístupný pre verejnosť.
Pavol Esterházy - nový direktor
1894Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal knieža Pavol Eszterházy.
Jozef Pálffy - nový direktor
1896Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Pálffy.
Rekonštrukcia hradu
1906Pod vedením direktora grófa Jozefa Pálffyho sa začala pamiatková obnova a budovanie expozícií v Korvínovom paláci a Obytnej veži.
PRVÁ SVETOVÁ VOJNA
1914Prvá svetová vojna zastavila plány rekonštrukcie hradu.
Vznik Československej republiky
1918Po skončení prvej svetovej vojny zanikla habsburská monarchia a vznikla Československá republika.
Zomiera posledný direktor
1919Zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy. Správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike. Oravský hrad a múzeum umiestnené v jeho priestoroch, bolo naďalej prístupné, služby verejnosti zaisťoval kastelán.
Oravský komposesorát v nútenej správe
1920Na Oravský komposesorát bola uvalená nútená správa. V jej čele bol Arnošt Stuchlý.
Oravský komposesorát obnovuje svoju činnosť
1923Po zvolení nového valného zhromaždenia akcionárov obnovil svoju činnosť Oravský komposesorát. Funkcia direktora nebola obnovená, panstvo viedol nový orgán, Valný výbor.
Československá republika - väčšinový akcionár Oravského komposesorátu
1931Československá republika vykupovala akcie komposesorov a v tomto roku sa stala väčšinovým akcionárom Oravského komposesorátu.
DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA
1939Vypukla druhá svetová vojna.
Oravský hrad okupovaný nemeckým nacistickým vojskom.
1944Po vypuknutí SNP sa odohral prvý boj na Orave v Oravskom Podzámku. Na jeseň tohto roku bola Orava, vrátane Oravského hradu, okupovaná nemeckým nacistickým vojskom a jeho spojencami.
ORAVSKÝ KOMPOSESORÁT ZRUŠENÝ
1945Počas prechodu frontu a oslobodení Oravy bol Oravský hrad poškodený v dôsledku vojnových udalostí (najväčšiu škodu spôsobili následky výbuchu pri zničení mostu cez rieku Orava). Oravský komposesorát bol zrušený, lesy prevzal do správy štát, časť majetku bola delimitovaná na obce a na Oravskom hrade malo byť zriadené múzeum, nástupca múzea Oravského komposesorátu.
Generálna rekonštrukcia hradu
1953Oravský hrad sa stal sídlom Oravského vlastivedného múzea. V tomto roku sa začala generálna rekonštrukcia hradu.
Slávnostné otvorenie viacerých expozícií na Oravskom hrade
1968Oravské múzeum si pripomenulo 100 rokov svojho vzniku. Pri tejto príležitosti boli slávnostne otvorené viaceré expozície na Oravskom hrade. Časť priestorov prezentuje históriu Oravského hradu, v ostatných objektoch boli umiestnené expozície vlastivedného múzea: prírodovedná, etnografická a archeologická.
Ukončenie rekonštrukcie
1977Dokončená a sprístupnená bola expozícia v Citadele, čím bola zavŕšená generálna rekonštrukcia Oravského hradu.
Rekonštrukcia hradnej kaplnky
1993Začala sa rekonštrukcia a reštaurovanie priestorov a mobiliáru Kaplnky sv. Michala.
Expozícia Obrany hradu
2004Začala sa výstavba novej expozície Obrany hradu v priestoroch Západnej bašty.
Ukončenie rekonštrukcie hradnej kaplnky
2006Zrekonštruovaná kaplnka bola slávnostne otvorená 22. apríla 2006. Pre návštevníkov je prístupná od 29. apríla 2006. Kaplnka sv. Michala sa stala 21. 8. 2006 víťazom súťaže „KULTÚRNA PAMIATKA ROKA“ v kategórii reštaurovanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.
Nové expozície
2007Bol vypracovaný a realizovaný projekt novej prírodovednej expozície na Oravskom hrade, ktorá bola sprístupnená verejnosti. V tom istom roku sa začala výstavba novej etnografickej expozície.
Otvorenie nových expozícií
2009Po dlhom úsilí Oravského múzea boli v tomto roku otvorené: Etnografická expozícia a expozícia Obrany hradu.
Nová archeologická expozícia
2011V priestoroch Citadely sa začala realizovať nová expozícia archeológie, venovaná prehistórii oravského regiónu a súčasne výskumom a reštaurovaniu Oravského hradu.
Mediatéka na Oravskom hrade
2015V priestoroch Citadely bola otvorená špecializovaná Mediateka, expozícia venovaná filmom, ktoré boli točené v priestoroch Oravského hradu.
Klenotnica Oravského hradu
2016V reštaurovaných priestoroch Thurzovského paláca bola otvorená nová expozícia Klenotnica Oravského hradu, venovaná klenotom a zbierkam umenia šľachtických rodín pôsobiacich na Oravskom hrade.
Rekonštrukcia budovy tzv. fary
2017V priestoroch budovy tzv. fary na Hlavnom nádvorí sa začala významná rekonštrukcia. Po jej ukončení bude v priestoroch vytvorená expozícia Rašelinísk Oravy. Súbežne s rekonštrukciou sa začalo reštaurovanie vonkajších stien Kaplnky sv. Michala.
Poschodie Thurzovho paláca
2018Otvorenie novej expozície priestorov Thurzovho paláca prezentujúcich dobový nábytok a renesančné maľby európskeho významu.
Sanácia brala
2019Úspešná sanácia vnútorného brala na Oravskom hrade.
III. Hradná brána
2021Reštaurovanie objektu III. Hradnej brány na Oravskom hrade.
Reštaurovanie Západnej bašty
2021Obnova a sprístupnenie priestorov Západnej bašty
Kazematy
2022Sprístupnenie a osvetlenie priestorov Kazemát na Oravskom hrade.
Archívna veža a Administratívny trakt
2023Obnova exteriérovej fasády
Ocenenie Zlatý špendlík
2023Oravský hrad získal na základe používateľských recenzií na mapách Google ocenenie Zlatý špendlík
Obnova Prvej hradnej brány
2024Obnova exteriérových fasád Prvej hradnej brány
Obnova Východnej bašty
2024Obnova exteriérových fasád Východnej bašty
