História

V kúrii sa nachádza expozícia reflektujúca Oravské zemianstvo. Táto expozícia poskytuje návštevníkom možnosť oboznámiť sa s históriou, erbami, životom, kultúrou, ale aj súčasnými aktivitami oravských zemianskych rodov. 

Oravské zemianstvo

Najstarší písomný doklad o Orave a o hrade sa zachoval z roku 1267, keď sa už vytvorilo aj oravské kráľovské domínium. Aj tu dostávali za verné služby od kráľa početné donácie na pôdu z kráľovských majetkov nielen privilegované vrstvy, ale aj mnohí ľudia pochádzajúci z prostého sedliackeho poddaného ľudu. Z nich sa začala vytvárať početná drobná oravská šľachta – zemianstvo.

Na území Oravskej župy sa počas jej kolonizácie od 13. storočia začali vytvárať niekoľké zemianske dediny, v ktorých dominovali viaceré zemianske rody. Samostatný šľachtický rod bežne vystupuje pod svojím priezviskom, ktorého forma je jedným z poznávacích kritérií starobylosti rodu.

Vonkajším prejavom výsadného postavenia šľachtického rodu bol erb, ktorý sa stal hneď majetkom celého rodu a vzhľadom na dedičnú spôsobilosť erbov aj majetkom všetkých potomkov oboch pohlaví. Bolo jedno, či si erb zvolil sám šľachtic, alebo mu ho neskôr armálesom (erbovou listinou) udelil panovník.

Zemianstvo sa na Orave formovalo najmä v 14. storočí a obdarovaní ľudia boli slovenského pôvodu. Hneď od svojho vzniku hovorili prevažne po slovensky a tým v značnej miere prispeli k zachovaniu slovenskej národnosti v Uhorsku. Drobné zemianstvo si udržalo mnoho spoločného so slovenským poddaným ľudom najmä v reči a tradíciách.

Prvým zemianskym majetkom vyňatým z kráľovského domínia Oravy, potvrdeným listinou, je dolnooravská osada Revišné. V roku 1272 Ladislav IV. daroval Hocymerovi (Chotimírovi) za smrť jeho syna, ktorý bol v kráľovských službách, dve poplužia zeme Revišné. Ten sa stal zakladateľom najstaršej oravskej zemianskej rodiny – Revických.

Znenie kráľovskej listiny, ktorou kráľ daroval spomínanú zem Chotimírovi

„Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rasky, Srbska, Halíča, Vladimíra a Kumánska, všetkým oddaným Kristovi, prítomným, rovnako i budúcim, ktorí nazrú do prítomného listu, všetkým Spásu v Spasiteľovi. Chceme dať na všeobecnú známosť obsahom prítomného listu, že Chotimír žiadal, aby sme mu dali do užívania nejakú čiastku zeme dvoch popluží, volanú Revišné, ktorá sa nachádza na Orave, aby sa pripomenula smrť jeho syna. Ale pretože nám nebolo známe, ako sa to má v skutočnosti s tou zemou, prikázali sme poverujúcou listinou nášmu vernému a obľubenému Michalovi, grófovi zo Zvolena, aby tú zem pridelil predtým menovanému Chotimírovi, ale aby sa neporušila nijaká spravodlivosť.“