Liturgický rok sprítomňuje posvätnú pamiatku spasiteľského diela Ježiša Krista. Každoročne si veriaci pripomínajú udalosti z Ježišovho života od jeho príchodu až po nanebovstúpenie a zoslanie Ducha svätého.
Súčasťou liturgického roka je z hľadiska kresťanských sviatkov najvýznamnejší a jeden z najstarších Veľká noc. Počas tohto obdobia si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Sviatok Veľkej noci nadväzuje na židovskú paschu, slávenú od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Sviatok Veľkej noci sa radí medzi pohyblivé sviatky, čo znamená, že jej termín nie je stály, ale každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, teda po 21. marci.
Prípravou na sviatok Veľkej noci je pôstne obdobie. Počas neho sa veriaci pripravujú na slávenie veľkonočného tajomstva, a to vyjadrením ľútosti a kajúcnosti nad svojimi hriechmi. Liturgia nazýva toto obdobie „časom milosti“ a „dňom spásy“.
V rámci pôstneho obdobia si oblieka kňaz, počas liturgických obradov, ornát fialovej farby ako znaku smútku, kajúcnosti, pričom fialová farba symbolizuje farbu popola, ktorý si kajúcnici sypali na hlavu za odpustenie hriechov.
Štyridsaťdňový pôst začína Popolcovou stredou, keď kňaz počas liturgie označuje čelá veriacich krížom z popola, znamením kajúcnosti a hovorí: „Pamätaj, človeče, že si prach a v prach sa obrátiš.“ Liturgickým odevom kňaza v tento deň je ornát fialovej farby.
Popolcová streda sa nazýva i Škaredou stredou. V minulosti kresťania na začiatku pôstneho obdobia v tento deň odložili svoje pekné šaty a obliekli sa do horších „škaredých“ odevov.
Piatou pôstnou nedeľou, nazývanou i Smrtná nedeľa, si veriaci začínajú intenzívnejšie pripomínať umučenie a smrť Ježiša Krista. Kňaz celebruje omšu v ornáte fialovej farby. V tento deň sa zahaľujú kríže, čím sa poukazuje na „mysterium Crucis“ – tajomstvo kríža.
Do obdobia pôstu patria sviatky Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (19. 3.) a Zvestovanie Pána (25. 3.), počas ktorých kňaz vysluhuje liturgické obrady v ornáte bielej farby, symbolizujúcej nevinnosť, čistotu a radosť.
Výnimkou v rámci pôstnych nedieľ je štvrtá pôstna nedeľa, kedy si počas liturgie kňaz oblieka ornát ružovej farby, symbolizujúcej radosť.
Palmovou (Kvetnou) nedeľou – Nedeľou utrpenia Pána začína Svätý (Veľký) týždeň, počas ktorého veriaci slávia tajomstvá spásy, uskutočnené v posledných dňoch života Ježiša Krista. Na požehnanie ratolestí a procesiu v túto nedeľu si kňaz oblieka rúcho červenej farby, symbolu utrpenia a krvi mučeníkov.
Počas liturgie slávenej v Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) vysluhuje kňaz liturgiu v ornáte fialovej farby, ale počas časti omše svätenia olejov si oblieka biely ornát.
Veľkonočné trojdnie umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa začína večernou liturgiou vo štvrtok Pánovej večere a končí sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Kňaz si počas večernej omše na pamiatku Pánovej večere oblieka biely ornát.
V Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok), počas slávenia utrpenia a smrti Pána si kňaz oblieka ornát červenej farby, symbolu krvi, ktorú prelial Ježiš Kristus za naše spasenie.
Svätá sobota (Biela sobota) je posledným dňom pôstu. Jej názov sa odvádza od toho, že v minulosti veriaci obliekali do bieleho rúcha tých, ktorí boli v tento deň pokrstení. Kňaz počas symbolických obradov má oblečený odev fialovej farby. V sobotu večer Veľkonočnú vigíliu vysluhuje už v ornáte bielej farby. Veľká noc je najväčší sviatok veriacich, Ježiš Kristus vykúpil svet a vstal z mŕtvych.
V Pondelok vo veľkonočnej oktáve (Veľkonočný pondelok) kňaz vysluhuje liturgické obrady v ornáte bielej farby.
V období veľkonočnom slávia veriaci sviatok Nanebovstúpenia Pána, kedy kňaz celebruje omšu v ornáte bielej farby.
Obdobie päťdesiatich dní, počas ktorých veriaci čakajú na zoslanie Ducha svätého sa završuje sviatkom Zoslania Ducha svätého – Turíce. Počas liturgie si kňaz oblieka ornát červenej farby.
Mgr. Iveta Floreková
Historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava