Celé Slovensko predstavuje krajinu s výrazne zachovalým prostredím a obrovskou biodiverzitou z hľadiska bezstavovcov. Rôznorodosť našej krajiny poskytuje ideálne prostredie aj pre život mnohých druhov motýľov. Na Orave a ani na Slovensku však nemáme v súčasnosti žiadny relevantný zdroj informácií o približnom stave populácii našich motýľov. Entomologická zbierka Oravského múzea prestavuje niekoľko tisíc preparátov, z ktorých väčšinu predstavujú terénne zbery z prírodovedných výskumov na Orave, spracované prevažne hromadnou evidenciou, a len v menšej miere sa jedná o menšie kolekcie. Niektoré takéto súbory sú evidované osobitne (ŠKM a pod.). Okrem bežných druhov motýľov, ktoré sú rozšírené na Orave rovnako ako v minulosti, môžeme tu objaviť aj niekoľko zaujímavých, zriedkavých, poprípade chránených a aj raritných druhov.
V zbierkach múzea sú jednak na pohľad podobné druhy dúhovcov, bielopásovcov, vizuálne známejšie a tiež nenápadnejšie babôčky, perlovce, hnedáčiky, ohnivčeky a očkáne. Ďalšiu skupinu tvoria bežné mlynáriky a žltáčiky, Kde je aj zástupca vzácneho a chráneného druhu žltáčika čučoriedkového (Colias palaeno). Ich živnou rastlinou je len brusnica barinná (Vaccinium uliginosum). Vyskytuje sa na rašeliniskách, kde potrebuje voľný priestor bez zapojených lesných porastov. Je jedným z najohrozenejších druhov denných motýľov na Slovensku. Recentné údaje zo súčasnosti pochádzajú iba z rašelinísk severnej Oravy.
Zaujímavú skupinu v zbierkach múzea predstavujú nočné motýle. Sú to predovšetkým zástupcovia lišajov ako Lišaj borový (Hyloicus pinastri) ktorý ešte patrí k bežnejším druhom. Je viazaný na ihličnaté, najmä borovicové lesy od nížin, kde je hojnejšie, až do hôr. Živí sa ihličím. Vytvára jednu, vzácne dve generácie, ktorých jedinci sú na zastihnutie od mája do augusta. Predtým bol považovaný za škodcov, ale to už dnes zďaleka neplatí. Je to jeden z mála lišajov, o ktorých sa dá povedať, že patrí k bežnejším druhom. Ďalej je to čoraz zriedkavejší Lišaj smrtkový (Acherontia atropos), pričom V literatúre sa môžeme stretnúť i s jeho názvami Lišaj smrťkový a Lišaj smrtihlav. Jeho slovenské druhové meno súvisí s tým, že na prednej strane hrude má nápadnú žltkastú škvrnu v podobe ľudskej lebky. Tento divný obraz bol v minulosti pôvodcom mnohých povier. K našim dvom najväčším lišajom a zároveň aj motýľom celkovo patria Lišaj pupencový (Agrius convolvuli). Motýľ zvyčajne ožíva podvečer, kedy hlavne z rúrkovitých kvetov pije nektár svojím až 10 cm dlhým cuciakom a za neustáleho trepotania krídel pripomína let kolibríka. Lišaje sú celkovo najrýchlejšie motýle, ich krídla mávnu 50 – 100 krát za sekundu. Druhým je náš najväčší motýľ Okáň hruškový (Saturnia pyri). Jeho húsenice dorastajú do dĺžky 12 – 15 cm. Dospelý jedinec dosahuje rozpätie krídel 10 – 23 cm. Žije v ovocných sadoch a záhradách. Je pomerne zriedkavý a patrí medzi chránené druhy motýľov na Slovensku.
Motýľ vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) patrí k nádherným druhom väčších motýľov, ktoré môžeme vidieť na Orave aj v súčasnosti. Je jedným z väčších Európskych motýľov a od blízkeho známeho vidlochvosta feniklového (Papilio machaon) sa odlišuje celkove svetlejším sfarbením, dlhšími ostruhovitými výbežkami a inými tvarmi čiernej kresby na krídlach. Obidva druhy patria k výborným letcom s charakteristickým častým plachtením a je schopný prekonávať väčšie vzdialenosti. Vidlochvost ovocný nevystupuje do takých výšok ako vidlochvost feniklový, väčšinou iba do 1200 – 1500 metrov. Pre tieto druhy je tiež charakteristický hilltopping, kde sa samci a samice stretávajú na vyvýšených bodoch terénu. Ich súčasný areál je väčší ako v minulosti a aj početnosť jeho populácií je vyššia. V nížinách a pahorkatinách je na niektorých miestach veľmi hojný. V posledných rokoch sa pomerne často vyskytuje v ovocných záhradách a ich okolí priamo v mestách. Postupným zarastaním voľných plôch však dochádza k zarastaniu otvorenej krajiny a motýle tu strácajú vhodné podmienky pre svoju existenciu.
K vidlochvostom sa priraďuje aj náš ďalší chránený a farebne atraktívny druh motýľa jasoň červenooký (Parnassius apollo). Jeho areál výskytu je celé Eurosibírske a Ázijské územie, hlavne na teplých a výhrevných biotopoch s prevažne vápencovým podkladom, s výskytom živných rastlín jeho húseníc. Vyskytujú sa na Slovensku iba v mesiaci máj – jún. Nevýhodou tohto motýľa je, že večer ho môžeme ľahšie chytiť, pretože má vtedy veľmi obmedzené lietanie. Veľmi malú populáciu vo svete má aj kvôli ich nadmernému chytaniu a pytliactvu. Jeho súčasné rozšírenie sa výrazne zmenšilo, rovnako ako jeho početnosť v týchto izolovaných populáciách.
Zdá sa, že raritným exemplárom v entomologických zbierkach motýľov v Oravskom múzeu je Lastovičník Lormierov (vidlochvost kráľovský – centrálny cisársky lastovičník). Je druh lastovičníkového motýľa z rodu Papilio (podobne ako vidlochvosty), ktorý sa vyskytuje v Kamerune, Angole, Južnom Sudáne, Ugande, Tanzánii, Keni a ďalších častiach Afriky. Jeho určenie je potrebné ešte verifikovať, a rovnako nie sú k dispozícii ani bližšie informácie k tomuto exponátu. Nachádza sa v rámci starej Komposesorátnej entomologickej zbierky (2 zarámované ozdobené krabice) s datovaním v roku 1866.
Na Slovensku máme len zopár chránených motýľov, no aj napriek tomu by sme našu prírodu, národné parky a ich mali čo najviac chrániť aj pre budúce pokolenie. Aby naše budúce generácie mohli zažiť rôznorodosť a krásu našej slovenskej prírody. Pre lepšiu možnosť poznania a uchovania histórie a prírodného prostredia je dôležité vytvárať prírodovedné zbierky, pretože okrem dokladovej a vizuálnej hodnoty predstavujú aj vedeckú hodnotu, ako nositeľ genetickej informácie.
Ing. Peter Tomáň
mykológ, zoológ
