Napriek modernej predstave o grafitoch ako o abstraktných, textových alebo i vulgárnych podobizniach vysprejovaných na stenách stavieb a múroch je potrebné poukázať na fakt, že spontánna tvorba grafitov je ľudská vlastnosť, ktorá má dokázateľne viac než 1000 ročnú tradíciu. Vďaka odkrytiu zachovaných miest starovekého Ríma ako sú Pompeje alebo Herkuláneum, sa nám naskytuje pohľad na steny budov posiate stáročia starými grafitmi v podobe rytín. Trend tvorby grafitov prežil slávu Rímskej ríše a ľudia pokračovali s ich tvorbou cez stredovek až do súčasnosti. Oravský hrad je jedným zo žijúcich príkladov tejto kontinuity. V priestoroch hradu je možné nájsť široké spektrum týchto nápisov alebo vyobrazení. Od iniciál až po viacslovné latinské texty, od jemných kurzívnych tvarov vyrytých písmen v rozmere niekoľkých milimetrov, po priam monumentálne nápisy s rozmerom do 120 centimetrov. Doteraz takmer nepovšimnuté grafity vo forme podpisov jednotlivých osôb poskytujú predstavu o spektre osôb, či už sídliacich, alebo len prechádzajúcich hradnými priestormi; od predstaviteľov kléru cez lokálnych zemanov až po osoby pochádzajúce nielen zo susediacich stolíc vo vtedajšom uhorskom štáte, ale aj zo zahraničia. Grafity nám pomáhajú počas výskumu dejín hradu na moment odviesť pozornosť preč od kruhov vysokej politiky a aristokracie a prispievajú k vytvoreniu predstavy o tých osobách, ktoré boli v styku s hradom a jeho okolím oveľa častejšie. Zaujímavosťou je výrazné zvýšenie počtu grafitov počnúc 17. storočím. Jedným z dôvodov môže byť postupný nárast gramotnosti obyvateľstva, avšak nezanedbateľným prvkom je aj zmena vlastníctva hradu po roku 1626. Po vytvorení Oravského komposesorátu a nástupom Gašpara Ilešháziho (Illésházy) do funkice riaditeľa Oravského komposesorátu bolo vynakladané minimum finančných prostriedkov a síl na údržbu a rekonštrukciu hradu. Situácia sa nezmenila ani po voľbe ďalších riaditeľov. Zlý stav hradu dokumentujú aj správy z urbárov z rokov 1677 a 1681. Hradné priestory pustli a okrem vojakov alebo úradníkov, zdržiavajúcich sa v dolných častiach hradu, boli horné časti prakticky neobývané. Práve táto skutočnosť sa môže odraziť na istej benevolentnosti ku rytiu grafitov do rôznych povrchov.
Vďaka terénnemu výskumu, ktorého hlavnou úlohou bolo zaznamenávanie grafitov vrytých najmä do omietok hradu, bolo zaevidovaných až 122 textových zásahov, ktoré bolo možné niekedy presne, inokedy rámcovo datovať od 80. rokov 15. storočia do roku 1700. Ďalších 14 zaevidovaných grafitov a dipintov (spontánny nápis alebo vyobrazenie vznikajúce nanesením rudky alebo uhlíka) má obrazovo-grafický charakter. Vyrytý grafit má v priemere najčastejšie podobu formulky, pozostávajúcej z latinskej frázy „Hic fuit“ – (bol tu), za ktorou nasleduje meno podpísaného. Táto formulka je často doplnená rokom, v ktorom sa podpísaná osoba zdržiavala medzi múrmi hradu. Osožnou raritou je špecifikácia aj tzv. prídomku, čo je v podstate lokalita z ktorej podpísaná osoba pochádzala. V prídomkoch je možné nájsť širokú varietu lokalít. Na omietkach 4. poschodia paláca Jána Dubovského sa v roku 1666 podpísal istý Gabriel Alylicus spolu s prídomkom Solnensis (Žilinský). Mnohé ďalšie osoby spomínajú ďalšie konkrétne lokality ako napríklad gróf Rutkay v roku 1669, pochádzajúci z Horných Vrútok; Inokedy ide zase o obšírnejší opis lokality – „…Iohanes Lehotskji Ex Liptovia…“ (Ján Lehotský z Liptova.) Odľahlejšiu lokalitu, avšak stále v kontexte vtedajšieho uhorského štátu, uviedol „Stephanus Legenyi ex Szatmar“. (Szatmar je mesto Satu-Mare v dnešnom Rumunsku, ktoré bolo súčasťou Uhorska.). V priestoroch hradnej kaplnky, konkrétne na jednom z pilastrov epitafu Juraja Turza (Thurzo) sa nachádza grafit v podobe podpisu „Gregoryus Barlecdy Sylessius / Anno 1677“. Obšírnym prídomkom nás autor informuje o svojom sliezskom pôvode.
Na základe zistených informácií o niektorých podpísaných osobách je možné skonštatovať, že mnohí z podpísaných plnili funkciu úzko spätú so správou Oravského panstva a boli úradníkmi pracujúcimi v priestoroch dolného hradu. Ide najmä o lokálnu šľachtu – zemanov, čo je zrejmé zo zachovaných prímen uvedených na grafitoch. Domáce zemianstvo naprieč 17. storočím mohlo byť do veľkej miery gramotné a aspoň čiastočne znalé latinčiny z dôvodu podpory vzdelanosti Jurajom Turzom. O tomto fakte svedčia už len samotné nimi vyhotovené grafity. Ich vzdelanosť môže súvisieť so štúdiom na Jurajom Turzom založenej mestskej škole s výučbou latinčiny vo Veličnej, Trstenej alebo Tvrdošíne. Do úvahy je potrebné vziať aj možnosť, že ide o osoby v službách Turzovcov a neskôr riaditeľov komposesorátu, ktorí boli súčasne županmi iných stolíc, kde sa aj častejšie zdržiavali a kde sa v porovnaní s Oravskou stolicou nachádzali im bližšie kruhy osôb – familiárov. Takéto osoby mohli byť napríklad splnomocnencami, ktorí sa dostali na hrad v rámci obhliadky panstva namiesto samotného riaditeľa komposesorátu. Mnohé z prímen uvedených na grafitoch sú evidované v Liptovskej („EMERICVS Czemyczky…“; „Iohanes Lehotskij…“ ), Turčianskej („Comes Rutkay…“) a Trenčianskej stolici („MELCZICZKI IMRE…“; Daemien Jonas…).
Ďalšiu kategóriu podpísaných osôb tvoria príslušníci kléru. Zaujímavosťou je napríklad návšteva katolíckeho kňaza Jána Divesa, ktorý zanechal svoj podpis v hradnej kaplnke za oltárom, ktorá však ešte vtedy plnila funkciu protestantskej modlitebne.
Štvrtou skupinou podpísaných osôb môžu byť gramotní vojenskí dôstojníci. Gramotnosť bežných vojakov slúžiacich ako posádka hradu nie je vylúčená, avšak je nepravdepodobná. Práve oni by však mohli byť autormi grafitov a dipintov obrazového charakteru, k čomu potrebujú len istú mieru predstavivosti a umeleckej zručnosti. Zaujímavé a dobre zachované dipinto v expozícií historického nábytku na štvrtom poschodí Obytnej veže znázorňuje dobovú podobizeň baziliky sv. Petra a Pavla na pražskom Vyšehrade.
Analogickú situáciu so spontánnym vyobrazením stavieb je možné objaviť napríklad v zámku Budatín v Žiline, alebo vo väčšej miere v rôznych lokalitách Českej republiky, napríklad v brnenskej Starej radnici. Prítomnosť potenciálne gramotných vojakov alebo skôr významnejších vojenských hodnostárov v priestoroch hradu sa nedá vylúčiť minimálne po roku 1670. V tomto období sa na Oravský hrad dostala cisárska armáda bola postavená posádka, zložená z cisárskych vojakov v dôsledku konfliktu a následnej konfiškácie majetkov riaditeľa komposesorátu Štefana Tököliho. Ten bol totiž obvinený z účasti na Vešelényho sprisahaní. Prítomnosť ďalších vojenských hodnostárov môže dokazovať aj prípad na grafitoch podpísaných osôb Alexandra Kubínyho a Jána Lehotského. Obidvaja zanechali podpis na jednom z ostení okien v oblasti štvrtého poschodia Obytnej veže, a to v rovnakom dátume – 22. 07. 1682. Práve vtedy zaznamenávalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho významné úspechy na území severných stolíc Uhorska a je pravdepodobné, že sa v záujme očakávaného bojového stretu posilňovala hradná posádka. Ak je spomenutý Ján Lehotský jedna a tá istá osoba, o ktorej sa zachovali aj sekundárne objavené pramenné materiály, išlo naozaj o vojenského komisára spomínaného však až neskôr – v roku 1712. Situácia týchto dvoch mužov nie je ojedinelá. Bolo možné vyhľadať viacero presných identít na grafitoch podpísaných osôb. Jednou z dobre doložených osôb je napríklad Štefan Dravecký, ktorý na omietke po sebe zanechal grafit v tvare „DAROCZY ISTVAN…“. Táto osoba je spomenutá v súvislosti s obdobím konfliktu medzi panovníkom a stúpencami Gabriela Betlena, Po ukončení Betlenovho stavovského povstania a mierových rokovaniach upúšťa od sympatizovania s Betlenom a odstupuje od politického diania. Nasledujúce písomné zmienky pochádzajú z Turzovskej korešpondencie z rokov 1620 a 1621. Spomínaná korešpondencia má súvis s finančníctvom – týka sa najmä mzdy služobníctva a účtovných záležitostí. Predpokladá sa teda, že Štefan Dravecký pôsobil vo funkcii finančného úradníka na Turzovskom panstve. Ďalšou zaujímavou osobou je Martin Trstenský, ktorého grafit v podobe „Dristenski / M [- – -]“, sa zachoval v priestoroch kaplnky sv. Michala. Bol členom oravského rodu, ktorého meno pochádza z prídomku sídla Trstená. Martin Trstenský bol v roku 1615 menovaný za šoltýsa Trstenej a ako richtár Trstenej sa spomína aj v roku 1626. Je pravdepodobné, že sa v týchto rokoch nachádzal na Oravskom hrade a svoj podpis umiestnil do čerstvo zrekonštruovaného presbytéria kaplnky sv. Michala, pretože ho vtedy do jeho funkcie menoval vtedajší kastelán Oravského hradu Štefan Guzič. Zachovaným a dobre datovateľným grafitom je nápis nachádzajúci sa v interiéri Citadely, na šikmom ostení okna najvyššieho poschodia pristavanom po roku 1556. Nápis je síce prekrytý ďalšou vrstvou farby, avšak pri vhodnom osvetlení je čitateľný nasledujúci text: „NICOLAVS • DVRThCZaN/SKY […]VENI / ARVAM • ANNO DNI / 1565 • 2 FEBRUARY“. (Pravdepodobne „ (Ja), Nikolas/Mikuláš Ďurčanský som prišiel na Oravu 2. februára roku pána 1565.“)
Tento nápis vznikol len 3 roky po ukončení Turzovej prestavby Citadely a je zatiaľ druhým najstarším jasne datovaným sekundárne vytvoreným nápisom. Podľa prímena je možné predpokladať, že ide o príslušníka rodu Ďurčanských, pochádzajúcich z Ďurčinej neďaleko od Žiliny. Najstarší známi predkovia – Juraj, Michal a Ján sa spomínajú v roku 1587, keď získali armáles od vtedajšieho panovníka Rudolfa I. Pokiaľ by autor grafita patril k rodine Ďurčanských, nemohlo ísť ešte o zemana, pretože armáles bol tejto rodine udelený až 22 rokov po vyhotovení grafita. Mikuláš Ďurčanský sa mohol zdržiavať na hrade a pôsobiť ako familiár Františka Turza, prípadne mohol byť gramotným remeselníkom alebo vojakom, ktorý poctil Oravský hrad svojou návštevou a za svoje zásluhy boli, on alebo jeho príbuzní, neskôr odmenení povýšením do šľachtického stavu.
Veľké množstvo epigrafického materiálu, ktorý možno datovať najneskôr do konca 17. storočia, nachádzajúci sa v priestoroch Paláca Jána Dubovského alebo Citadely, je tvorený iniciálami alebo kristogramami a to najčastejšie v oblasti špaliet okien. Vychádzajúc z faktu, že ide prevažne o katolícku symboliku, je možné predpokladať, že tieto symboly mohli vzniknúť najneskôr do konca roku 1709. V tomto období sa na Oravskom hrade končia boje v súvislosti s posledným stavovským povstaním Františka II. Rákociho. Vtedajšia kurucká posádka, ktorej sa na istý čas podarilo hrad obsadiť, sa vzdáva cisárskym vojskám. Tvorba katolíckej symboliky v podobe grafitov môže mať charakter vyznania konfesionálnej diferenciácie, prípadne môže byť reakciou alebo protikladom ku protestantskému aktu ikonoklastu. Ikonoklast má v kontexte grafitov podobu podpisovania sa protestantov na katolícke obrazy, prípadne iné sakrálne predmety, ktorými môžu byť napríklad oltárové tabule v kostoloch. Zaujímavosť, na ktorú je vhodné upriamiť pozornosť, je sekundárne vyrytý nápis na medenom pláte pokrývajúcom vstupnú – Prvú hradnú bránu. Ide o nápis v podobe „C+M+B+7100“.
Opatrnou interpretáciou tohto nápisu môže byť zápis latinskej formulky v podobe skratky, v znení: „Christus Mansionem Benedicat“ (Kristus nech žehná tento dom) s vročením. Táto skratka je využívaná do súčasnosti a je písaná kriedou na hornú časť vstupných dverí domov počas povianočnej kňažskej koledy. Vročenie v tomto prípade ale nemá podobu zápisu v Gregoriánskom kalendári, ale v kalendári „Anno mundi“, zapisujúcom roky „od stvorenia sveta“. Ten sa používal napríklad v cárskom Rusku až do zavedenia reformy Petra Veľkého v decembri roku 1699. V prepočte na gregoriánsky letopočet by toto vročenie zodpovedalo roku 1591, čo by znamenalo, že by išlo o v poradí tretí najstarší datovaný nápis v rámci sekundárne vytvoreného epigrafického materiálu Oravského hradu. Otázku, ktorú je potrebné si položiť je najmä obdobie, ktorým sa ukončí výskum a evidencia spontánne vyhotovených grafitov. Pochopiteľne, tento jav prebiehal aj po ukončení stavovských povstaní v roku 1711. Mladšie obdobia – 18. a 19. storočie boli taktiež veľmi plodným obdobím, v ktorom návštevníci hradu z radosťou vyrývali svoje mená do omietok hradu. V duchu romantizmu 19. storočia, kochajúc sa výhľadom z najvyššie položených častí citadely, si návštevníci hradu najčastejšie práve v týchto priestoroch vyrývali svoje mená alebo iniciály nielen do omietok, ale i do pieskovcových špaliet dverí a okien, a tak zvečnili svoju návštevu. Ak vznikali grafity na drevených častiach, nezachovali sa kvôli zničujúcemu požiaru Oravského hradu v roku 1800. Počiatok 20. storočia je charakteristický rozširovaním povedomia verejnosti o existencii Oravského múzea, čo hradu prináša nových návštevníkov spolu s novým potenciálom tvorby grafitov. Veľa grafitov však mohlo v tomto období i zaniknúť, najmä počas prestavby Oravského hradu grófom Jozefom Pálfim (Pálffy), ktorého práce boli počas tzv. Generálnej obnovy odsúdené kvôli deštrukčnému prístupu ku zvetraným pôvodným omietkam. Obdobie druhej svetovej vojny bolo taktiež obdobím plodným pre vznik grafitov a práve zo 40. rokov 20. storočia sa zachovali tucty mien alebo vročení na rôznych povrchoch a v rôznych častiach hradu.
Ďalšie rekonštrukčné práce jednotlivých priestorov Oravského hradu, ako je napríklad poschodie nad Druhou hradnou bránou, už v súčasnosti prostredníctvom sond odhaľujú ďalšie grafity spolu s ďalšími menami, ktoré boli vpísané obrazne do histórie a fyzicky do pôvodných omietok Oravského hradu. V záujme dozvedieť sa viac o osobách vyhotovujúcich grafity, je potrebné absolvovať náročný archívny výskum a prácne zisťovať informácie k menám týchto osôb v zachovaných dobových prameňoch. Toto vynaložené úsilie môže opäť dopomôcť ku tvorbe obrazu o spoločenskom a kultúrnom prostredí, ktoré prispelo ku vývoju dejín Oravského hradu naprieč storočiami jeho existencie.
Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
Bc. Matej Martvoň
propagacia@oravskemuzeum.sk
matej.martvon@gmail.com
_______________________________________________________________________________
Použitá literatúra:
BADA, Michal: Orava na počiatku novoveku. In: Putovanie dejinami pod múrmi Oravského hradu. Ed. M. Bada – A. Bartlová. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2015, s. 20 – 29. ISBN: 978-80-224-1450-0
FEDERMAYER, Frederik: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I: Trenčianska stolica. Bratislava: Knižné vydavateľstvo, 2000, 332 s. ISBN 80-88700-48-5
FLOREKOVÁ, Iveta: Poľské vplyvy v dejinách Oravy. In: Zborník Oravského Múzea 2010 – XXVII. Ed. Mária Jagnešáková. Dolný Kubín: Oravské Múzeum P. O. Hviezdoslava, 2010, s. 34 – 48. ISBN: 978-80-89564-01-9
FLOREKOVÁ, Iveta: Orava počas stavovských povstaní v 17. a na začiatku 18. storočia. In: Novoveké opevnenia na území Oravy a Kysúc. Ed. M. Jesenský – M. Jagnešáková. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2014, s. 17 – 18. ISBN: 978-80-89564-08-8
JANURA, Tomáš: Šľachta Oravskej stolice v 17. a 18. storočí. In: Putovanie dejinami pod múrmi Oravského hradu. Ed. M. Bada – A. Bartlová. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2015, s. 45 – 58. ISBN: 978-80-224-1450-0
LENGYELOVÁ, Tünde: Orava a Oravský hrad v 17. a v prvej polovici 18. storočia. In: Putovanie dejinami pod múrmi Oravského hradu. Ed. M. Bada – A. Bartlová. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2015, 29. – 44. ISBN: 978-80-224-1450-0
NOVÁK, Jozef: Rodové erby na Slovensku 1. Martin: Osveta, 1980, 375 s.
NOVÁK, Jozef: Rodové erby na Slovensku I1. Martin: Osveta, 1986, 237 s.
ŠEDIVÝ, Juraj: Latinská epigrafia. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2013, 264 s. ISBN: 978-80-223-3776-2
VÍTEK, Peter – MAŤUGOVÁ, Soňa: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III: Oravská stolica. Bratislava: Knižné vydavateľstvo, 2007, 192 s. ISBN 978-80-88700-69-2
VÍTEK, Peter – NOVÁK, Jozef et al.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku II – Liptovská stolica. Bratislava : knižné vydavateľstvo Bratislava, 2007. 192 s. ISBN 978-80-88700-69-2
