V Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne, ktorá je súčasťou Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Oravskom Podzámku, sú početne zastúpené rôzne periodické tlače a medzi nimi aj časopis Naša Orava. V predvianočnom období sa v decembrových číslach nachádzajú zaujímavé informácie z rôznorodých oblastí života obyvateľov oravského regiónu. Čo si mohli čitatelia prečítať v rubrikách Chýrnik, Zaujímavosti zo sveta, Veselý kútik, vo firemných reklamách, správach a oznamoch pred 100 rokmi, vám priblížime v tomto príspevku.
1918
Naša Orava uverejnila v treťom čísle zo 7. decembra nasledovné: Naukobeh slovenského pravopisu započne sa 9-ho decembra b. r. o 3 hod. popoludní v evanjelickej škole. Prihlásiť sa môže každý milovník slovenskej reči. Prednášať bude Julius Ballo učitel. V tom istom čísle sa píše aj o nasledovaniahodnom príklade z tanečnej zábavy v Bzinách: Bzinská mládež usporiadala tanečnú zábavu a z tej príležitosti sosbierala medzi sebou na podporu „Našej Oravy“ 15 korún. – Statní Bzinci v národných pohyboch vždy boli medzi prvými. Sláva im! O zásobách strižného tovaru sme sa dočítali: Veľké ukryté zásoby strižného tovaru sa našly v Trstenej u tamojších kupcov, menovite u Kemplera a Engländera. Ukryté ich našli v drevárňach, v pivniciach, pod smetiskom v bednách a i u gazdov. Vrchnosť tieto zásoby zhabala. Cena tohto tovaru odhaduje sa na štvrť miliona korún. / Páni kupci vezmite si naučenie z tohoto a povyvláčajte z úkrytov tovar do obchodov, lebo môže každého zastihnúť podobný osúd. (Naša Orava, roč. I., sobota 7. decembra 1918, č. 3, s. 4).
Vo vydaní z 31. decembra 1918 bolo želanie do nového roka: A bude už raz novým. Novým, po akom túžime, odkedy sme k ľudskému povedomiu prišli. Jeden rok, i sám ľudský život je čas krátky v toku večnosti, je len okamihom. No môže sa stať i nesnesiteľne dlhým, keď je rokom strádania telesnej –duševnej biedy; keď je bez jasu a plesu, pluži sa ako celá večnosť plačlivým udolím zeme… (Naša Orava, roč. I., utorok 31. decembra 1918, č. 6, s. 1).
V poslednom šiestom čísle z roku 1918 sme našli tiež správu o prvých československých známkach a kolkoch: Po tieto dni boly vydané prvé československé známky. V postriedku v polokruhu vidieť na nich Hradčany v svetle slnečných lúč. Rám tvorí nápis: Československá pošta. Po novom roku vydané budú aj československé kolky (štemple). (Naša Orava, roč. I., utorok 31. decembra 1918, č. 6, s. 8).
1919
V ďalšom ročníku časopisu sa v rubrike Chýrnik uviedlo: Užívania šlachtictva alebo titulov, rádov a vyznamenaní dľa usnesenia Ústavného výboru Národného Shromaždenia bude trestané ako priestupok. – Tedy neslobodno užívať: osvietený, velkomožný, gróf, baron, šlachtic atď. Toto by si mal povšimnúť hlavne náš pospolitý ľud, ktorý teraz ešte každému lepšie oblečenému človekovi nadáva do pánov velkomožných. V republike sme vsetci rovnakí a počnúc od presidenta po ostatného človeka prináleží každému len titul pán. (Naše Orava, roč. II., štvrtok 2. decembra 1919, č. 48-49, s. 6-7).
O neslušnom zaobchádzaní v obci Zákamenné informovali na inom mieste takto: Rychtár obce Zakameného Klina p. Štefan Vojtaššák, nám píše, že dňa 28 m m. bol v úradnej záležitosti i s jedným spoluobčanom v Kubíne, hľadal nocľah v hoteli „Biheller“, kde mu však izbu nechceli dať akiste vraj preto, lebo nosí sedliacke šaty. A keď majiteľovi tohoto hotela povedal, že pojde k p. županovi na ponosu, tento ho ešte posmevačne povzbudzoval, aby len šiel, že pán župan má dosť izieb. / Takéto zaobchádzanie s našim pospolitým ľudom čo najrozhodnejšie odsudzujeme, a bolo by žiadúcne, aby nám každý podobný prípad oznámený bol tým cieľom, aby sme ho verejne biľagovať mohli. (Naša Orava, roč. II., štvrtok 2. decembra 1919, č. 48-49, s. 7).
Oznam o vianočnej slávnosti v Dolnom Kubíne pozval záujemcov: V piatok na Štefana dňa 26. t. m. o ½ 3 hod. popol. v telocvične štátnych škôl usporiada odbočka Čsl. Červeného Kríža v Dol. Kubíne vianočnú slávnosť i s vianočným stromkom pre dietky. Prednesené budú spevy, recitácie a rozdelené dary chudobným dietkam. Deti majú vstup volný, dospelí platia K 1 – Pozývajú sa všetcia priatelia dietok k tejto slávnosti. Časopis varoval pred falošnými bankovkami a uviedol skutočnosť o nedostatku zápaliek: Pozor na staré tisícovky. Bankový úrad ministerstva financií, upozorňuje obecenstvo, že čs. kolkom boly svojho času opatrené bankovky len do série 1236. Bankovky okolkované serií vyššej sú iste falošné, avšak bankovky so seriou nižšou treba tiež pečlive skumať, poneváč môžu byť tiež falošné. – V Kubíne niet zápaliek. Kubínski kupci, aby nemuseli zákonom zo dňa 19. okt. 1919. zavedenú daň zo zapalovadiel platiť, svoje staré zásoby zápaliek ukryli. Upozorňujeme na to patričnú vrchnosť.
Spomenuté trojčíslie z roku 1919 obsahovalo v rubrike Veselý kútik žartovné témy:
* Spolupracovník. Grófka vypovedala svoju kuchárku zo služby. Pri výplate mzdy hodila kuchárka z peňazí starému psovi jednu zlatku. „Čo to má znamenať? rozčulovala sa grófka. „Čo sa rozčulujete, milostivá pani? Tento ubohý tvor veru dobre si zaslúži tuto zlatku, lebo celé tri mesiace, čo som bola u vás, aby mi sošporoval prácu, denne taniere a misy vylizovaním.
* Neistý chlieb. „Veľkú starosť pôsobí mi mój syn; v svojom veku nemá zaistené postavenie“. „Čím je“? – „Ministrom“. (Naša Orava, roč. II., utorok 23. decembra 1919, s. 9, 10, 15).
1920
V decembrovom vydaní Našej Oravy spomenuli v rubrike Chýrnik týfus vo Vyšnom Kubíne: Na túto veľmi chytľavú nemoc ochorelo vo Vyšnom Kubíne 7 vojakov tamojšej posádky, ktorých odviezli do ružomberskej nemocnice: Upozorňujeme obecenstvo, aby potočnú vodu – nakoľko môže byť nakazená – k ľudskému používaniu neupotrebovalo. (Naša Orava, roč. III., utorok 7. decembra 1920, č. 46, s. 3).
Ďalej sme sa dočítali o stiahnutí železných dvadsaťhaliernikoch z obehu: Železné dvadsaťhalierniky vytiahnu sa z obehu bez náhrady. Ako na smerodajných miestach hlásajú, onedlho dajú sa do behu nové drobné kovové mince. Nové kovové peniaze sa už dávnejšie razia. Akonáhle buďe potrebné množstvo pohotove, vyhlásia sa staré za neplatné bez náhrady. Týmto vláda potrestať chce tých, čo drobné bez príčiny schovávajú, bo oni zapríčinili, že nemáme drobné po ruke a musíme stále s veľkými ťažkosťami zápasiť a umožnili dovážanie dvadsaťhaliernikov, razených v Maďarsku na náš úkor. (Naša Orava, roč. III., utorok 14. decembra 1920, č. 47, s. 4).
Štedrovečerné vydanie Našej Oravy prinieslo čitateľom zaujímavosti z celého sveta, napríklad:
* Kde sa zrodil telefon. V Bostone je pamätná doska s nápisom: „Tu sa 2./IV. 1875 zrodil telefon.“ V dome bola vtedy dielňa T. A. Watsona, ktorý vyrábal súčiastky telegrafov. Pri akomsi pokuse zistil náhodou presnosť zvuku z aparátu do aparátu. Vtedy vznikla myšlienka telefonu.
* Koľko slov povie človek vo svojom živote. Ak je správne vypočítanie jedneho, štatistického učenca“, i najmlčanlivejší človek, doživší 60 rokov, povie 25 millionov slov. Normálni ľudia povedia vyše milliardy slov a hovorkovia raz toľko. Klebetnice vraj len nepotrebných slov povedia vyše dvoch milliárd.
* Koľko zje, vypije a vyfajčí človek za 70 rokov. Keby zdravý človek, prostrednej výšky zjedol denne asi 1 kilo múčnikov, zjedol by za 70 rokov 255 metrických centov. Ovocia zje sedemkrát toľko, jako je sám ťažký, zemiakov desaťkrát toľko; zeleniny o niečo menej. Mäsa zje toľko, že by sa mohlo povedať, že zjedol vola 5 metrov vysokého a 18 000 kilo ťažkého… Pri nápojoch je to rozličné, lebo rôzne národy nepijú rovnako. Môže sa však rátať 2 litre na osobu denne, čo robí za 70 rokov 51.100 litrov. človek za 70 rokov zjie 1280 krát toľko, koľko váži. Keď začneme vo svojom 20. roku fajčiť a vyfajčíme denne len 6 cigariet, viete akú cigaretu by vydaly do vašich 70 rokov? Len 5 metrov dlhú a 1 meter 40 cm. širokú. Človek sám sebe sa hneď za viacej považuje, keď si pomyslí, aký poriadny kus „práce“ vykoná za svoj život! (Naša Orava, roč. III., piatok 24 decembra 1920, č. 48-79, s. 3).
1921
Gazdinkám, ktoré majú záľubu v pečení ponúkali cukrársku príručku: Domáce lacné a chutné cukrovinky vianočné urobí si každá hospodyňka dľa praktických návodov, obsažených v „Cukrárskej príručke pre domácnosť“ Išky Posnerove. Obľúbená táto knižka vyšla práve v treťom rozmnoženom vydaní s mnohými vyobrazeniami nákladom Zemedelského knihkupectva A. Neubert v Prahe… (Naša Orava, roč. IV., pondelok 5. decembra 1921, č. 33, s. 2).
Ďalšia správa sa niesla v duchu Vianoc: Vianočnú nádielku usporiadala 18. t. m. dolnokubinska št. meštianska škola, pri ktorej príležitosti videli sme opätovne krásny výsledok osvetovej práce učiteľského sboru. / Vieme, že tak bezvadné prevedenie programu dalo uč. sboru mnoho práce a príprav, za ktoré mu je akiste najväčšou a najmilšou odmenou všeobecné uznanie tejto obetavej práce a jej zdarný výsledok. / … / Najväčším výkonom programu bola divadeľná hra: Ježiškov stromček, obraz zo života so spevami od Fr. Urbánka… Po div. hre sostavený bol živý obraz, znázorňujúci narodenie Krista Pána, po ktorom chudobnejšiemu žiactvu rozdelené bolo asi 150 primeraných dárkov, zakúpených z 3000 korunovej vianočnej nadielky p. Juraja Bullu, býv. hl. župana… (Naša Orava, roč. IV., sobota 24. decembra 1921, č. 34., s. 3).
Posledné číslo z roku 1921 obsahovalo v rubrike Zaujímavosti zo sveta informáciu o tom, koľko chleba sa zje v Európe: Dľa francúzskej štatistiky, najväčšimi jedákmi chleba na svete sú Dáni, lebo u nich pripadá ročná spotreba chleba na jednu hlavu 287 kg. Na druhom mieste sú Belgičania s 274 kg, na jedného človeka ročne; potom nasledujú Francúzi s 234 kg. Švajčiari s 212 kg. Nemci 209 kg, Rusi 201 kg. Španielci 195 kg, Srbi s 173 kg, Bulhari 169 kg, Gréci s 158 kg. Turci 150 kg, Hollandčania s 148 kg, Angličania s 146 kg, Norovia s 140. Švedčania s 136 kg, Taliani s 125 kg, – Najmenej chleba zjedia Portugalci, lebo tam pripadá ročná spotreba chleba len 120 kg na jedneho človeka. (Naša Orava, roč. IV., sobota 31 decembra 1921, č. 35, s. 3).
1922
Výber zaujímavostí z decembrových čísiel Našej Oravy spred 100 rokov uzavrieme zimným pozdravom od sv. Mikuláša: Pred týždňom sme dostali z neba radiotelegrafickú zprávu, že do Kubína príjde toho roku sv. Mikuláš. Divíme sa, že sa odvážil na tak dlhú a obťažnú cestu k nám do Oravy. Veď na nás každý zabúda. / Svätý Mikuláš tedy príjde a práve dnes sme dostali poštou od neho bližšiu písomnú zprávu, ktorá znie: / Dané, v nebi 10. 11. L. P. 23424. / 24. oddelenie kurýru. / Občianstvu dolnokubinskemu ! / Preto, že ste sa, milí pozemšťani, toho roku tak dobre spravovali, až na malé výnimky, rozhodli sme sa, že i toho roku k Vám zavítame, milí občania dolnokubínskí. Príjdeme k Vám podľa Vášho dáta kalendárneho dňa 10. prosinca bež. u Vás roku. Vediac, že vo všedné dni ste zamestnaní, rozhodli sme sa zavítať k Vám až v nedeľu; je to síce už ponašom sviatku, ale nič preto. Prichádzame toho roku k Vám z nášho kráľovstva nebeského s vrúcim želaním v duši, aby v tej Vašej Českoslov. republike rodilo sa len šťastie a blaho. /… (Naša Orava, roč. V., sobota 2. decembra 1922, č. 46, s. 2).
Pozn.: Periodikum Naša Orava vychádzalo v roku 1918 s podtitulom Časopis Oravskej Slovenskej Národnej Rady, ďalej v rokoch 1918 – 1922 s podtitulom Časopis pre vzdelanie oravského ľudu. Citácie uvádzame autenticky a lomky v texte označujú nový odsek.
PhDr. Zdenka Porubčinová CSc. a Mgr. Renata Jedlákova
knihovníčky Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
