NA TOMA SEĎ DOMA
„Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša,
a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“
V najkratším dňom v roku bol 21. december v minulosti deň svätého Tomáša, ktorý bol považovaný za patróna furmanov, murárov i lesov. V tento deň platil zákaz ísť do hory, „na Toma, seď doma“, aby ho nepostihla nehoda. Bol dňom vhodným na zabíjačky, pretože sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Podľa prvého návštevníka v domácnosti sa veštila budúcnosť a zároveň platil zákaz ženských návštev a prác. „Na Tóma“ rozbíjali mládenci v dvoroch dievčat fľaše. Dotyčná musela črepy následne pozametať.
V tento deň chodili vinšovať dievčatá popod okná mládencom: „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ Po zavinšovaní utiekli, aby ich domáci nepoznali. Hlavnými aktérmi adventných zvykov boli mládenci a dievky, ktorí v niektorých prípadoch vedeli narobiť neporiadok a neplechu. Obyvatelia obce sa však nehnevali, tieto „žarty“ poznali a pozornosti zo strany mladých ľudí sa potešili. Zvyky spojené s jednotlivými dňami adventu sa postupne vytrácajú. Niektoré z nich ostali v pamäti najstaršej generácie už len z rozprávania ich rodičov či starých rodičov.
