Osídlenie Oravy, napriek niektorým starším názorom historikov, nezačalo až v období stredoveku, ale existenciu sídiel môžeme predpokladať i v období praveku, o čom svedčí viacero archeologických nálezov.
Dokladom o kontinuitnom osídlení slovanským obyvateľstvom v období 9. až 13. storočia sú jazykové doklady niektorých lokalít, archaické názvy Kňažej (Kňäžä), Mokrade, Veličnej (Magna Villa), Istebného, Kubína, Revišného a iných.
Osídľovacie aktivity sa sústreďovali v staršom období v okolí už existujúcich menších hrádkov a hustota obyvateľstva na začiatku osídľovania nebola všade rovnaká. Ovplyvňovalo ju geografické členenie, kde boli sídla sústredené do rovín a údolí popri toku rieky Oravy. Zároveň i v okolí obchodných ciest, ktoré tvorili spojnice medzi regiónmi.
Prvé písomné zmienky o Orave sa zachovali z obdobia vlády Ondeja II., z 1.polovice 13. storočia. Išlo o rôzne delenia pôdy a donácie. V roku 1265 sa spomína colná stanica v Tvrdošíne a v roku 1267 už existujúci Oravský hrad. Práve pri týchto uvedených lokalitách už môžeme predpokladať existenciu i viacerých menších obcí, ktorých obyvatelia zabezpečovali jednak chod colnej stanice a tiež tvorili súčasť hradného panstva a podpory hradu.
Prvým písomne doloženým zemianskym majetkom na Orave, bola osada Revišné v roku 1272. V metácii Revišného sa medzi inými hraničnými bodmi a údoliami spomína i ďalšia lokalita Veličná – Magna villa.
V 13. storočí je možné v priestore južnej Oravy lokalizovať niekoľko dedín, ktoré pri svojom zakladaní uplatňovali domáce zvykové právo. Jeho základ tvorilo občinové hospodárenie na pôde, čo znamenalo, že poddaní nemali natrvalo pridelenú tú istú výmeru pôdy, ale role sa im každoročne prerozdeľovali. K takým osadám patrili napríklad: Veličná, Leštiny, Jasenová, Záskalie, Bziny, Bysterec, Kňažia, Medzibrodie, Medzihradné, Osádka, Kraľovany, Gedeľ, Zábrež, Sedliacka Dubová, Zemianska Dedina, Dlhá a iné.
V 14. storočí sa z kráľovského majetku vyčlenilo niekoľko území, získané zemianskymi rodinami, ktoré buď prevzali do vlastníctva už existujúce osady, alebo založili nové: Medvedzie, Štefanov, Ľavkovo.
V 2. polovici 14. storočia sa na Orave začal uplatňovať nový typ osídľovacieho práva. Na nemeckom (zákupnom) práve s modifikáciou žilinského alebo nemecko-ľupčianskeho práva boli osadené lokality a tiež doosídľované niektoré osady, pôvodne založené na zvykovom práve. Toto právo umožňovalo poddaným scudzovať (t. j. zálohovať, predať a pod.) držbu nehnuteľného majetku, čím sa uľahčili podmienky pri sťahovaní, alebo vytvorili predpoklady pre niektoré úľavy v rámci poddanských povinností.
Najstarším dokladom existencie nemeckého práva na Orave je listina pre obec Žaškov. Začiatkom 15. storočia vznikajú i ďalšie lokality, využívajúce nemecké právo: Párnica, Zahrabovo, Srňacie, Trstená, Čimhová, Beňova Lehota, Dolná a Horná Lehota. Viaceré obce, založené pôvodne na zvykovom práve, prevzali nemecké právo a doosídľovali sa na ňom: Mokraď, Oravská Poruba, Veľký Bysterec, Veličná, Krásna Hôrka.
Okolo polovice 15. storočia začína na Oravu prenikať nový typ osídľovacej aktivity, založenej na valašskom práve, a to predovšetkým cez Liptov. Valašské obyvateľstvo sa stalo hospodársko-vojenským elementom, ktorý vtedajší panovník Matej Korvín potreboval. V roku 1474 potvrdil výsady pre oravských a liptovských valachov, ktorými upresnil povinnosti a práva valašských osadníkov. Oravský región v danom období poskytoval dostatok priestoru pre tento spôsob života.
Vo svojej podstate sa valašské právo považuje za právo zákupné, pričom ho nemožno stotožňovať s právom nemeckým. Valašské právo sa u nás rozšírilo ako súbor právnych noriem, ktoré zemepáni priznávali iba obyvateľom, špecializujúcim sa na chov tzv. lesného dobytka (ovce a kozy). Dediny na valašskom práve vznikali spravidla pri horských pastvinách, pričom mali však povinnosť chrániť cesty a hranice Oravy. V roku 1549 sa v portálnom súpise prvýkrát spomína nová osada, založená na valašskom práve – Ústie, uvádzaná spolu so staršími „valašskými“ dedinami Kňažou, Medzibrodím a Bzinami. Výhody valašského práva využívala aj istá časť obyvateľov starších obcí, ktoré sa snažili vyhnúť plneniu poddanských povinností, vyplývajúcich zo zvykového či nemeckého práva. Neskôr vznikli obce: Vitanová, Pucov, Zázrivá, Podbiel, Pribiš, Chlebnice a Biely Potok.
Veľkú zásluhu na rozvoji osídlenia Oravy na valašskom práve v 2. polovici 16. a začiatku 17. storočia mal František a Juraj Thurzovci. Ich snaha o hospodárske využitie neobývaných území, predovšetkým hornej Oravy, vyplývala z cieľa o upevnenie feudálnych vzťahov a s tým spojenú osobnú závislosť na zemepánovi a zároveň i možnosť zvýšenia príjmov a výnosov Oravského panstva.
Osídľovanie horských častí hornej Oravy predstavovalo zdĺhavý a namáhavý proces. Obce, ktoré vznikali na valašskom práve, získali pri svojom založení niekoľkoročnú lehotu, počas ktorej boli oslobodené od platenia povinných dávok. Často sa stávalo, že lehoty boli predlžované a obce uvádzané ako ešte nedobudované a nedoosídľované. Písomné doklady o ich existencii pochádzajú preto i z neskoršieho obdobia. V urbárskych súpisoch sa spomínajú až v období, keď im už končili stanovené lehoty.
Prvou známou zachovanou listinou lokality, založenej na valašskom práve na hornej Orave, je šoltýska listina Námestova z roka 1557. Od 2. polovice 16. storočia sa postupne, s podporou vlastníkov Oravského panstva, začali osídľovať nové lokality: Liesek, Bobrov, Rabča, Slanica, Suchá Hora, Bukovina, Jablonka, Podbiel, Lokca, Babín a boli položené základy obcí Zabiedovo, Vasiľovo a Srnie.
Proces osídľovania hornej Oravy na valašskom práve koncom 16. storočia, napriek vzniku väčšieho počtu osád, bol len v začiatkoch. Formovanie novovzniknutých obcí trval dlhé roky a niektoré z nich ešte ani na začiatku 17. storočia neboli úplne rozvinuté. Lehoty zemepáni v niektorých prípadoch viackrát, práve z tohto dôvodu, predlžovali.
Na prelome 16. a 17. storočia vznikli ďalšie osady: Krivá, Brezovica, Ťapešovo, Oravská Jasenica, Oravská Polhora, Zubrohlava, Podsklie, Orávka, Pekelník, Podvlk, Harkabúz, Habovka, Klin, Hruštín, Zuberec, Breza, Krušetnica, Pokryváč, Vavrečka, Lomná, Vaňovka, Zubrica, Osada. Pri novoobjavených ložiskách železnej rudy v katastri obce Zabiedovo vznikol železný hámor a zároveň i osada, nazývaná Hámričky a pri sútoku rieky Jelešnej do Čiernej Oravy obec Hámre. Obidve mali prechodne priemyselný charakter.
Okrem obcí, postupne sa vyvíjajúcich, v uvedenom období vznikali i lokality, ktoré po čase zanikli a nevznikli z nich plnohodnotné osady, ako napríklad Stavné alebo Dierová.
Osídľovanie severných častí hornej Oravy sa postupne presunulo až ku uhorsko-poľským hraniciam a pôda obcí, založených na valašskom práve, sa začala využívať aj na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V dôsledku tohto procesu sa intravilán celej dediny začal oddeľovať od extravilánu, teda rozdelil sa na poľnohospodársku pôdu a pasienky. Nedostatok plôch vhodných na chov a pasenie väčšieho množstva dobytka a zintenzívnením poľnohospodárskej výroby, pôvodne valašské osady získali roľnícky charakter a prestali sa výrazne líšiť od starších obcí, založených na zvykovom a nemeckom práve.
Už koncom 16. storočia, ale výraznejšie v 17. storočí, sa do popredia dostáva problém získavania nových neosídlených plôch. Vzhľadom na existenciu početných sídlisk, nebolo možné ich naďalej rozširovať. Pri horských salašoch vznikali klčoviská – kopanice, na ktorých obyvatelia začali popri chove dobytka pestovať poľnohospodárske plodiny. V rámci osídľovania na valašskom práve sa vyprofiloval nový jav, osídlenie na práve kopaničiarskom, ktoré poskytovalo možnosť zväčšenia úžitkovej pôdy.
Výrazný kopaničiarsky charakter mali obce: Lipnica, Horná Zubrica, Rabčice, Chyžné, Zákamenné, Oravské Veselé, Sihelné, Mútne a Novoť. Začiatkom 18. storočia vznikli už iba dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo.
Mnohé dediny, založené na valašskom práve, však neskôr prešli na doosídľovanie na práve kopaničiarskom, ak nedosiahli očakávanú úroveň, podmienenú nedostatkom pôdy: Rabča, Klin, Jablonka, Podvlk, Srnie, Orávka, Harkabúz, Bukovina, Podsklie, Pekelník a Zázrivá.
Doosídľovaním územia na kopaničiarskom práve sa v podstate pôdny fond hornej Oravy vyčerpal.
Autor: Mgr. Iveta Floreková
historička Oravského múzea
historia@oravskemuzaum.sk
Zoznam literatúry:
BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1985.
FLOREKOVÁ, Iveta: Kde sú ľudia, tam sú aj peniaze. In: Dvořák, P. (Ed.). Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi. Martin: Matica slovenská, 2012.
HORVÁTH, Pavel: Orava v období Turzovcov. In: Zborník Oravského múzea 1995. Karaska, D. (Ed.). Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. H., 1995, roč. XII.
