V rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej cirkvi a iných východných cirkvách nachádzame svätcov, tzv. patrónov, ktorým sa na základe nejakého znaku, skutku, pripisovala a dodnes pripisuje schopnosť pôsobenia v konkrétnej sfére života jednotlivcov či skupín. Pri výbere svätca za svojho patróna, vychádzali ľudia prevažne z predstáv, že môže pomáhať ľuďom na základe činnosti, ktorú vykonával za svojho života.
Podľa autora hesla patróni uvedeného v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska, „patronát jednotlivých svätcov sa neraz deklaroval už pri ich kanonizácii.“ (KOMOROVSKÝ. J. 1995: 25). Môžeme povedať, že v súlade s náboženskými predstavami, ako aj vďaka ľudovej mienke si obyvatelia, skupiny volili za svojich ochrancov nielen patrónov, ktorí by ochraňovali ich samotných alebo nejaké územie, ale aj príslušné remeslo. To znamená, že pod patronát jedného svätca mohlo spadať viacero profesií, či remesiel.
Medzi remeselníckych patrónov radíme aj svätého Floriána, ktorého sviatok oslavujeme 4. mája. Bol legionárom, ktorého kvôli pomoci kresťanom zajali. Podľa legendy v roku 304. bol zhodený s mlynským kameňom uviazaným na krku do rieky Enns v dolnom Rakúsku. Jeho kult, ako uvádza O. Danglová vo svojej štúdií: „v súvislosti s rekatolizáciou sa na území Slovenska rozšíril v 18. storočí“[1]. Podľa ľudovej mienky sa mu preto pripisovala moc nad vodným živlom. Je zobrazovaný častokrát ako rímsky vojak v brnení a prilbe, s kopijou, zvinutou zástavou a vedrom, z ktorého leje vodu na horiaci dom alebo kostol.
V ľudovom prostredí sa stal ochrancom pred požiarom. Za svojho patróna si ho zvolili prevažne tie remeslá, remeselnícke cechy a profesie, ktorých práca súvisela najmä s ohňom a vodou. Stal sa tak patrónom najmä pre hasičov, kominárov, murárov, hrnčiarov, džbankárov, ale aj pivovarníkov. Ľudia verili, že ich ochráni pred ohňom, záplavami a neúrodou. Sošky s jeho podobizňou sa preto zvyčajne nachádzali v blízkosti hasičských zbrojníc alebo vo výklenkoch domov. Tiež ich môžeme pozorovať uprostred námestí miest a dedín. K 4. máju sa nám zachovali aj pranostiky ako napríklad:
„Svätý Florián úrodu nám chráň.“
„Svätý Florián si môže ešte nasadiť snehový klobúk.“
Na deň svätého Floriána sa konávali procesie, oslavy, slávnostné prehliadky, ktoré organizovali po väčšine hasiči a kominári. Na základe nášho výskumu a pozorovania môžeme konštatovať, že dané prehliadky, či oslavy pretrvávajú v určitých lokalitách na Orave dodnes. Viaceré obecné hasičské zbory[2] (OHZ), organizujú v tento deň alebo v blízkosti tohto dňa slávnostne prehliadky, spojené so svätou omšou, kedy sa celé zbory a príslušní pozvaní hostia zhromaždia pred kostolom a v slávnostnom sprievode kráčajú do kostola. Ako uvádza jeden z našich respondentov: „u nás sa robí tak, že najskour je svetá omša, kďe sú pozvané vjaceré združenja z nášho okrsku“ (člen dobrovoľného hasičského zboru, 6 okrsok, okres Tvrdošín)[3]. Pričom dotyčný člen ďalej uvádza: „To sa robí hlavňe vtedi na Floriána aľebo ak Florián vichádza v tíždňi tak buď nedeľu predtím dňom aľebo ňedeľu po tom dňi. Aľe, keď napríklad víjde združeňiu víročie založenja združenja, teda zboru tak to sa robí aj v tíždni ak víjde Floriána. Každí rok sa robí sprievod v rámci okrsku iňďe, v jednom zveze alebo to robí zbor, ktorí ma v tom roku víročje vzňiku. Aľe všetko je to v rámci okrskov.“
Z nášho pozorovania vieme, že daný sprievod sa nesie v hierarchickej štruktúre. Podľa opisu jedného z našich respondentov daný sprievod vyzerá nasledovne: „no prvá ide socha Floriána nesje ju jeden z hasičov, potom idú miňištraňťi, kňaz, potom hasič zo zástavov, nesje jeden a je doprevádzaní ďalšími dvomi hasičmi. Potom idú ostatní zo zboru z príslušnej pozvanej obce teda z okrsku. A podľa toho koľko ich príjíde sa vitvorí buď dvojrat alebo trojrat. Každé združenje má svoju zástavu tak sa to tak potom strieda. A už keď sme v kostole tak stoja zo zástavami pred oltárom po pravej aj ľavej strane. Napríklad keď príde šesť združeňí tak tri zástavi sú na pravo a tri naľavo, no a pri podzvihovaňí sa zástavi skláňajú smerom k hostii a bohostánku. No po skončení svetej omše je potom spoločné posedenie s pozvaními hosťami.“(J.Č.)[4], (oblasť Horná Orava). Táto hierarchická štruktúra sprievodu môže byť, ako podotkol už spomínaný respondent, podľa jednotlivých okrskov v rámci slávností mierne pozmenená. Čo sa týka hasičských záchranných zborov, tie pravidelne otvárajú svoje brány pre širokú verejnosť. Ich snahou je priblížiť ľudom a deťom nielen technické vybavenie stanice, ale aj ich prácu.
Z nášho výskumu a pozorovania taktiež vyplynulo, že profesie či remeslá, ktoré sa nejakým spôsobom pričiňujú o zachovanie týchto sprievodov, osláv sa do popredia obyvateľov častokrát dostávajú práve prostredníctvom hasičských zborov. Na Orave si tohto patróna väčšina ľudí spája s hasičmi a hasičskými zbormi, no málokto si uvedomuje, že bol patrónom aj iných už spomínaných remesiel či profesií. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že dané remeslá, profesie svoje obyčaje neprezentujú až tak navonok, nakoľko sú združené v menších organizáciách. V porovnaní s hasičskými zbormi nie sú tak rozšírené, ako to bolo v období rozmachu remesiel na Orave.
Mgr. Martina Jánošíková
Etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
___________________________________________________________________________
Bibliografia
DANGLOVÁ, O. Florián [online]. 2023 [cit.2023-13-04]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/florian/
HOUDEK, I. 1943. Cechovníctvo na Slovensku. Muzeálna Slovenská Spoločnosť. Turčianskom Sv. Martine.
HORVÁTHOVÁ, E. 1986. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Tatran, Bratislava.
HUDÁK,J. 1984: Patrocíniá na Slovensku. Umenovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava.
KAĽAVSKÝ, M. Remeselnícky patrón [online]. 2023 [cit.2023-13-4]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/remeselnicky-patron/
KEČKA, R. Patróni [online]. 2023 [cit.2023-13-4]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/patroni/
KOL.,1995. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Veda Bratislava, zv. I., zv II.
KRÚPA, O. 1998. Kalendárne obyčaje III. PREDDJARIE – JAR – LETO – DNI V TÝŽNI. Slovenský výskumný ústav.(ed.) Békéšska Čaba.
PROFANTOVÁ, Z. Pranostika [online]. 2023 [cit.2023-31-03]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/pranostika/
[1] DANGLOVÁ, O. Florián [online]. 2023 [cit.2023-13-04]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/florian/
[2] Obecný hasičský zbor ,,je zložený z fyzických osôb, ktoré nevykonávajú činnosti v týchto jednotkách ako svoje zamestnanie. V obecnom hasičskom zbore sú to spravidla členovia Dobrovoľnej požiarnej ochrany“. [online]. 2023 [cit.2023-13-4] Dostupné z: https://www.minv.sk/?hasicske-jednotky
Hasičský a záchranný zbor ,,je zložený z príslušníkov, ktorí vykonávajú činnosti v týchto jednotkách ako svoje zamestnanie a je zriadený zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore“. [online]. 2023 [cit.2023-13-4] Dostupné z: https://www.minv.sk/?hasicske-jednotky
[3] [online]. 2023 [cit.2023-17-4] Dostupné z: https://hasiciorava.webnode.sk/tvrdosin/okrsok-6/
[4] Zoznam respondentov k nahliadnutiu u autora článku.
