Juraj, Jurko, Jurajko, Ďuro, Ďurko, Juro…. Meno, ktoré podľa gregoriánskeho kalendára oslavujeme 24. apríla. Ale kto bol vlastne Juraj? Prečo toto meno pripadlo práve na tento deň? A aké povery, obyčaje, či pranostiky sa k tomuto dňu viažu? To všetko sú otázky, na ktoré sa vám pokúsime v tomto príspevku odpovedať.
Meno Juraj sa nám spája predovšetkým so svätým Jurajom. Aby sme však bližšie pochopili kto to bol, radi by sme v krátkosti uviedli aspoň základné informácie.
Z dostupných zdrojov vieme, že bol svätcom, ktorého v roku 303 umučili v Kapadócii za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Legenda o jeho umučení a smrti sa v našich končinách šírila od 12. stor. Jeho kult sa spájal s križiackymi výpravami. Častokrát býva zobrazený, ako mladý jazdec na bielom koni bojujúci s drakom, v ruke držiaci kopiju so štítom a vytaseným mečom. Najčastejšie ho môžeme vidieť vyobrazeného v šľachtickom alebo liturgickom odeve. Jeho meno má grécky pôvod, čo v preklade znamená roľník. Stal sa patrónom pre viacerých remeselníkov, ako boli sedlári, kováči debnári, ale taktiež sa pod jeho patronát utiekali roľníci, baníci, pocestní, chovanci, zajatci, vojaci či jazdci.
V roľníckom prostredí sú s týmto dňom späté predstavy, praktiky či obyčaje. Vďaka dlhoročnému pozorovaniu poznatkov o počasí a prírodných javoch našich predkov, sa vytvorili ustálené výroky častokrát vo forme verša známe aj pod názvom pranostiky. Ich nositeľmi bol prevažne bežný ľud, ktorý si ich odovzdával z generácie na generáciu. Medzi tieto ustálené výroky viažuce sa k 24. aprílu radíme napríklad:
„Hrmenie pred Jurajom je predzvesťou nepriaznivého roka.“
„Koľko ráz pred Ďurom zahrmí, toľko ráz po Ďure bude mráz.“
„Koľko týždňov pred Ďurom vŕba sa zelená, toľko týždňov pred Annou žne.“
„Čo do Ďura vypučí, to po Ďure vysuší.“
„Dzur – kravy dur!“
„Na Ďura každá kvapka hodná je dukáta.“
„Saď zemiaky na Ďura, bude plná pivnica i komora.“
„Človek v poli na Jura úrodu si rozbúra.“
„Svätý Juríčko, otvor políčko!“
V jarnom období bola rozšírená tiež predstava, že niektoré rastliny, živočíchy, ktoré boli nájdené ešte pred Jurajom môžu mať ochranný účinok alebo mimoriadnu moc. Často boli využívané aj ako prostriedok ľúbostnej mágie.
Tento deň bol vnímaný a aj mnohí ho v súčasnosti pokladajú za predel medzi zimou a letom. V tomto období, pokiaľ to počasie dovoľovalo, bolo zvykom po prvý raz vyháňať dobytok na pašu, pasienky. Aby si ho roľníci, ochránili pred zlými silami, ktoré by mu mohli uškodiť, vykonávali preto ochranno – magické úkony na zvýšenie dojivosti a zlepšenia kvality mlieka.
Jurské ohne pálené na Juraja boli obyčajom spájajúcim sa s ľúbostnou mágiou. Zabávali sa pri nich mládenci, ktorí preskakovali vatry a dievčence, ktoré spievali piesne a vili vence, z ktorých si veštili svoj vydaj. Deti sa hrávali takzvané jarné hry, ako boli: mosty, brány, kráľovnička alebo rôzne reťazové hry napríklad: „Hoja ďunďa, hoja…“, či ,,Helička“…
Jurské obyčaje sa vo väčšej miere koncentrovali na južnom a západnom Slovensku. V našom regióne sa uplatňovali len ojedinele, ale určitú podobnosť môžeme pozorovať pri obyčajoch, ktoré sa spájajú s predvečerom dňa Jána (24. júna), kedy sa ešte aj dnes na Orave v určitých dedinách zachováva tradícia pálenia tzv. svätojánskych ohňov.
Autorka článku:
Mgr. Martina Jánošíková
Etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
Zoznam prameňov a odbornej literatúry:
HORVÁTHOVÁ, E.1986. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Tatran, Bratislava.
KOL.,1995. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Veda Bratislava, zv. I., zv II.
KRÚPA, O. 1998. Kalendárne obyčaje III. PREDDJARIE – JAR – LETO – DNI V TÝŽNI. Slovenský výskumný ústav.(ed.) Békéšska Čaba.
LUTHER, D. Juraj [online]. 2023 [cit.2023-31-03]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/juraj/
PROFANTOVÁ, Z. Pranostika [online]. 2023 [cit.2023-31-03]. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/pranostika/
