Vavrinec Čaplovič – zberateľ kníh
5. augusta uplynulo 240 rokov od narodenia vzdelanca a súkromného zberateľa kníh Vavrinca Čaploviča. Pri tejto príležitosti pripravilo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Budove Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne výstavu venovanú osobe Vavrinca Čaploviča a jeho knižnici.
Vavrinec sa narodil 5. augusta 1778 v oravskej obci Jasenová do rodiny Ladislava Čaploviča a Márie rod. Bobrovnickej. Mal troch súrodencov – brata Alexeja a sestry Zuzanu a Annu.
Školy navštevoval v rodnej Jasenovej, vo Vyšnom Kubíne a v Leštinách, neskôr gymnázium v Banskej Bystrici, latinskú školu v Ožďanoch a svoje štúdiá zavŕšil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Z jeho študentských čias v Banskej Bystrici sa nám zachoval Zoznam kníh, ktoré boli v mojom vlastníctve roku 1792 do 1. novembra.
Po štúdiách začal pracovať ako pisár v službách Oravskej stolice, od roku 1802 u prefekta Oravského panstva M. Ambróziho. V roku 1810 sa stal osobným tajomníkom hlavného riaditeľa Oravského panstva grófa Františka Zičiho, pričom v službách Zičiovskej rodiny pracoval od 21. apríla 1810 do roku 1852. Od roku 1812 vykonával v tejto rodine funkciu archivára so sídlom v Bratislave. Vďaka výhodnej polohe Bratislavy a blízkej Viedne sa mu splnili jeho túžby venovať sa získavaniu kníh prostredníctvom bohatej ponuky bratislavských a viedenských kníhkupcov a antikvárov.
Keď sa František Ziči stal vládnym komisárom regulácie Dunaja a Vavrinec Čaplovič notárom regulačných prác, mohol si Čaplovič vďaka vyššiemu príjmu dovoliť vynaložiť viac prostriedkov na svoju zberateľskú aktivitu. Knižnica horlivého zberateľa sa rýchlo rozrastala a vyvstal problém s jej umiestnením. Rozhodol sa ju venovať oravským rodákom a tak naplniť svoj dávny úmysel. Obdivuhodný počin naplnil v latinsky písanej Darovacej listine datovanej 15. aprílom 1839. Na slávnostnom stoličnom zhromaždení stavov a radov Oravy dňa 24. mája 1839 bol jeho dar nadšene prijatý, knižnica bola vyhlásená za vlastníctvo Oravskej stolice, ktorá sa zaviazala udržiavať ju a zveľaďovať. Čaplovičove knihy a rôzne muzeálne predmety boli postupne prevezené z Bratislavy do Dolného Kubína v 14 zásielkach a umiestnené v mestskom dome (tzv. Ratúš, budova na námestí sa nezachovala).
Po darovaní a prevezení knižnice na Oravu, Vavrinec neprestal zbierať knihy, ale takmer do konca života svoju zbierku dopĺňal. Svojím obsahom i rozsahom sa stala veľmi známou a patrila aj medzi najvzácnejšie knižnice v Uhorsku. Na svoju šesťdesiatročnú zberateľskú činnosť (od 1. novembra 1792 do 26. apríla 1852) vynaložil spolu 63 455 zlatých a 23 grajciarov.
Vavrinec Čaplovič zomrel ako 75 ročný 25. decembra 1853 v Bratislave na následky vážnej nehody.
V súčasnosti sa v Čaplovičovej knižnici nachádza 93 611 knižničných jednotiek (k 31. 12. 2017), umiestnených v samostatnej budove, ktorá bola pre ňu dokončená v roku 1911.
Renata Jedláková
