Štedrý deň na Orave
Magické úkony a zákazy vykonávané alebo spojené so Štedrým dňom, boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky, predpovede úrody, vydaja, narodenia i úmrtia. Poďte si spolu s nami niektoré z nich pripomenúť a vrátiť sa do čias, keď Vianoce boli vždy „biele“, rodiny družné a mladí ľudia si partnerov nehľadali na sociálnych sieťach.
Pár dní pred Vianocami roznášali najčastejšie školopovinné deti po domácnostiach oblátky, ktoré v dedinách zvykol piecť „rechtor“ učiteľ. Ich počet sa zhodoval s počtom členov domácnosti, prípadne jedna sa odkladala (niekde na vianočný stromček) pre Ježiška. Aj dnes patria k štedrovečerným jedlám, ktoré konzumujeme s medom alebo cesnakom ako prvé.
Najčastejšie v predvečer Štedrého dňa sa v domácnostiach pripravoval vianočný stromček (od konca 19. storočia). Tomuto symbolu Vianoc predchádzalo zdobenie interiérov domov a maštalí jedľovými chvojinkami, ktoré sa v príbytku zakladali za obrazy svätých. Živý vianočný stromček visel v starých dreveniciach z povaly alebo býval postavený v kúte izby. Jeho výzdobu (jabĺčkami, papierovými ružami, orechmi, po druhej svetovej vojne už aj sklenenými guľkami, tzv. anjelskými vlasmi, salónkami s drievkom alebo kockou cukru) mali na starosti obyčajne mladší členovia rodiny.
Výrazným symbolom Vianoc ešte aj dnes je betlehem, ktorý mal svoje miesto pod stromčekom alebo na stolíku vedľa neho. Plastické zobrazenie biblického príbehu narodenia Ježiša Krista s reáliami valašského života predstavovalo výrazný prvok v slovenskej tradičnej kultúre.
Štedrý deň, „Vilia“, „Hody“, „Gody“ (24. december)
V tento deň sa nepatrilo chodiť po cudzích domoch, takisto po návštevách v otrhanom odeve a neupravený, pretože takýto človek mohol do domácnosti priniesť chudobu. Platil zákaz niečo požičať a zároveň požičané sa malo vrátiť, aby rodina do nového roka nevstupovala s podlžnosťou. Týmto dňom sa končil adventný pôst, ktorý sa ešte dodržiaval celý deň. Jedlo sa málo a len bezmäsité pokrmy. Zakazovalo sa zjesť niečo surové, „aby nemali po tele boliaky“ (vyrážky).
S pečením kysnutých koláčov gazdiné začínali skoro ráno, pretože slúžili ako výslužka pre malých vinšovníkov alebo pastierov. Ak cesto zle vykyslo, mohlo to byť predzvesťou úpadku hospodárstva. Gazdiná si ruky špinavé od cesta mala ísť utrieť na dvor o ovocné stromy, aby „rástli ako to cesto“.
Pastieri so sebou prinášali do domácností tzv. „polazník“, „boženík“ (lieskové alebo brezové prúty s ovsenými steblami a čečinkou), ktoré mali ochraňovať dom pred zlými silami, živelnými pohromami alebo poslúžili pri prvom jarnom výhone zvierat z maštalí.
V niektorých dedinách dali piecť toľko chlebov, koľko bolo ľudí v dome a do každého zapichli strúčik cesnaku, komu očernel, ten mal v novom roku chorľavieť, až dokonca zomrieť. Inde zase upiekli menší „kabáč“ aj pre zvieratá v maštali.
Pečivo prítomné na štedrovečernom stole, či už v podobe chleba, koláčov alebo cestovín malo veľký význam a magickú funkciu. Bolo vyjadrením očakávania dobrej úrody v nasledujúcom roku. V niektorých oravských obciach prelomili vŕšok z chleba „kromka“ do striedky vložil cesnak, kúsok oblátky, med a odložili pod stromček, čím nadobudol magicko-ochrannú funkciu. Časť vkladali pod prvú vyoranú brázdu, zvyšok slúžil na liečenie boľavých zubov.
Dopoludnia začali gazdiné pripravovať varené jedlá. Najčastejšie to bola kapustnica s hríbmi, opekance s makom, niekde zase halušky s bryndzou alebo strúhaným oštiepkom, fazuľová alebo šošovicová polievka, sladká slivková polievka, hrach „na zobky“, kaša „kuľaša“, gríska „Ježiškova kašička“, pečená ryba, pirohy, zemiaky, rezance a pod. samozrejme podľa lokality a zvykov rodiny.
Pokrm z ryby na štedrovečernom stole symbolizoval pôstny čas, ale vďaka šupinám i bohatstvo. Mäso z hydiny sa konzumovať nesmelo, pretože by sa rozletelo šťastie i majetok (čo neplatilo v obciach s evanjelickým vierovyznaním). Prestretý Štedrovečerný stôl pokropili svätenou vodou. Kúsok zo slávnostného jedla hodila gazdiná do ohňa, aby dobre slúžil a ľuďom neuškodil. Gazdiná nemala po kuchyni veľa pobehovať, „aby sa krava dobre telila“.
V niektorých obciach pred večerou hodila gazdiná symbolicky do kútov izby hrach „pre dušičky“ (ako obetina) alebo tento úkon mal mať pozitívny vplyv na chov hydiny. V severnejšie položených obciach rozhodil gazda po izbe ovos, z podobných dôvodov, „aby sliepky dobre niesli vajcia“. Napr. v Sihelnom gazda ešte pred modlitbou vyšiel von, zaklopal na dvere, vstúpil do izby s jačmeňom a oblátkami a vinšoval šťastie a zdravie. Následne do znaku kríža rozsypal po prítomných hrsť jačmeňa a všetkým podal ruku.
Štedrá večera začínala po východe prvej hviezdy, čo oznamovalo i zvonenie kostolných zvonov. Gazdiná na stôl prestrela vyšívaný ľanový obrus, naň poukladala riad s pokrmami (v minulosti jedli z jednej misy), zapálila sviečku a spoločne sa pomodlili, prípadne zaspievali adventnú pieseň.
Modlitebná knižka, svätená voda alebo pátričky, symbolizovali vieru. Mäso niekedy na štedrovečerný stôl dávali, ale jedávali ho až po polnoci. V jednom rohu stola bola nasypaná hrsť plodín (alebo do misky vložili pšenicu, cibuľu, cesnak, drobný peniaz, oblátku a sviečku), ktoré dopestovali a chystali sa ich zasiať aj v ďalšom roku (agrárna mágia). Okrem chleba, nechýbalo kysnuté pečivo (plnené makom, lekvárom, tvarohom a pod.), dostupné ovocie najčastejšie jablká, cesnak pre zdravie, med a už spomínané oblátky.
Hlava rodiny poznačila každého člena domácnosti na čelo znakom kríža, prstom namočeným v mede. Ľudia verili, že konzumáciou medu budú dobrí a sladkí, ako je med a usilovní a pracovití ako včeličky. Cesnak mal zase odohnať všetky choroby a neduhy. Chlieb mal na stole zostať až do nového roka, aby v nasledujúcom roku nechýbal. V niektorých rodinách si k štedrovečernému stolu položili menší stolík, na ktorý odkladali použitý riad, jedlo a pod., pretože od štedrovečerného stola nemal nikto odchádzať. Ďalšie vysvetlenie zvyku bolo, aby tak neodbehávala i hydina.
Pod stôl (alebo posteľ) gazda položil železné časti poľnohospodárskych nástrojov napr. sekeru alebo lemeš z pluhu, ktoré predstavovali železné zdravie. Nohy stola obkrútil reťazou a uzamkol zámkou, čo malo symbolizovať svornosť rodiny. Snopček nevymláteného obilia pod stolom, predstavoval symbol požehnania úrody v nasledujúcom roku, zároveň vyjadroval vďaku za úrodu v danom roku, ale aj to, že Ježiš sa narodil na slame. „Zbanka“ na mútenie mlieka mala priniesť jeho dostatok. V niektorých obciach to bol šechtár so snehom, ktorý pripomínal mlieko.
K štedrovečernému stolu prizývali aj dušičky zomrelých predkov. Gazdiná vyšla z dverí domu a zvolala: „Všetky dušičky poďte s nami večerať!“. V niektorých rodinách prestierali tanier na viac, pre v tom roku zomrelého člena domácnosti alebo pocestného.
Či už omrvinky zo štedrovečerného stola alebo zvyšky jedál vkladané do „šaflíka“, „skopiec“, boli určené zvieratám. Každému zvieraťu vložil gazda sväteniny do pysku, aby aj oni pocítili čaro tejto noci a zároveň mali zaručiť, aby bol dobytok tučný, netrpel hladom a chorobami. Kosti z večere dávali v Oravskej Polhore do krtincov, aby si udobrili krtov.
Ak sviečka na stole horela intenzívne, mali byť všetci v nasledujúcom roku zdraví. Po večeri, keď ju zhasli, prísediaci sledovali, ktorým smerom pôjde dym. Ak to bolo ku oknu, mal do rodiny pribudnúť ďalší člen, ak ku dverám, niekto z blízkych mal umrieť.
Z vertikálne prekrojeného jabĺčka veštili, aké budú mať zdravie. V podhorských obciach každý pri stole dostal od gazdinej zemiak, kto ho mal po prekrojení zhnitý, nečakal ho dobrý osud.
Gazdiné v Oravskom Veselom pozbierali omrviny po večeri do zástery a išli ich vysypať do záhrady. Na tom mieste mala vyrásť „maruňka“ (harmanček).
Po večeri nasledovala opäť modlitba a vianočná pieseň „Narodil sa Kristus Pán“ alebo „Tichá noc“. Kresťanský význam sviatku vyjadrovalo spievanie kolied v kruhu rodiny alebo pod oknami susedov „išli po spievaní“.
Vianočný dar v dnešnom chápaní (darčeky, ktoré nosí Ježiško), bol v tradičnej kultúre Slovenska neznámy a rozšíril sa spolu s vianočným stromčekom. Dar mal pôvodne podobu vinša, piesne alebo výslužky.
Štedrý deň bol vhodný aj pre veštby o vydaji. Dievčina mala po večeri pozametať izbu a smeti vysypať na hnoj. Potom už len pozorne poslúchala, z ktorej strany zabreše pes, pretože z tej strany mal prísť jej „vysnívaný“. Ráno sa snažila rozpamätať na sen, ktorý sa jej sníval, pretože ten kto sa jej prisnil, mal byť jej „nastávajúcim“. V obciach na dolnej Orave dievča malo od Lucie do Vilie vždy len jedenkrát za deň odhryznúť z jablka, ak to splnila, cestou na polnočnú omšu mala stretnúť „toho pravého“. V severnejších obciach išli dievčatá po večeri k svinskému chlievu, na ktorý zabúchali. Ak sa im sviňa zakrochkaním ozvala, oznámila im blížiaci sa vydaj. Pred návratom do izby mali zobrať do náruče drevo. Ak bol počet polien párny, opäť išlo o predzvesť blížiaceho sa vydaja. (symbolika manželského páru). V izbe ešte prehodila topánku cez hlavu, ak sa obrátila špicou von, mala ísť aj ona „von z domu“, v opačnom prípade mala zostať doma, teda nevydať sa. Keď kráčali na polnočnú omšu a pri niektorom z domov spadla, práve tu mala byť nevestou.
Gazdovia si na Polnočnú svätú omšu zobrali do vrecka jabĺčko (v iných obciach napr. kúsok chleba alebo koláč) a po návrate mali ním pohladkať statok, aby bol okrúhli a zdraví ako to jabĺčko. Po omši sa zase náhlili domov, pretože tak rýchlo mali skončiť aj so žatvou v ďalšom roku, prípadne im malo rýchlo dozrieť obilie.
„Vinšujem vám šťastlivé vianočné svätky,
aby ste mali hojnô božskô požehnaňä,
na poli úrody a v dome mier.
To vám zo srdca vinšujem.“
Dobrý večer.
Spracovala: PhDr. Erika Kulašová
