PhDr. Martin Chmelík
Obr. č. 1 : Vojaci 11 honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády, medzi nimi Aladár Medzihradský z Oravy, 1914. Zdroj: Druhostupňová evidencia Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-6701
Úvod
Prvá svetová vojna sa ako svetový konflikt odohrávala na obrovskom priestore a hlboko zasiahla do životov ľudí bez preháňania na celej planéte. Najväčší a priamy dopad mala hlavne na občanov štátov, bezprostredne zapojených do bojov. Bol to moderný konflikt, ktorý sa viedol nie len na bojiskách, ale vynútil si mobilizáciu všetkých zdrojov a mal bezprostredný a často tragický dopad aj na ľudí ďaleko za frontovou líniou. A uprostred nepredstaviteľne deštruktívneho konfliktu, ktorého jeho účastníci nazývali Veľkou alebo Svetovou vojnou a Vojnou, ktorá ukončí všetky vojny[1] sa na Vianoce 1914 stala pozoruhodná udalosť, ktorá sa stala ukážkou ľudskosti uprostred vojnového besnenia.
Obr. č. 2: Mapa Európy z roku 1914. Zdroj: Dokumentácia Oravského múzea
Svet pred prvou svetovou vojnou
Prvá svetová vojna bola taká strašná preto, lebo mala mnoho príčin, siahajúcich veľa rokov do minulosti. Vo vzťahoch medzi štátmi v Európe sa po celé desaťročia hromadilo napätie. Ambície a obavy vládnucich kruhov Nemecka, Ruska, Rakúsko – Uhorska, Francúzska a Veľkej Británie sa stali vzájomne natoľko protichodnými, že veľký konflikt sa stal prakticky neodvratným. Jedným z najvýznamnejších zdrojov napätia bola francúzsko-pruská vojna a zjednotenie Nemecka v r. 1870. Nemecko získalo francúzske územia Alsasko a Lotrinsko, usilovalo o koloniálnu expanziu, získalo mocenskej pozície v Európe a budovalo silné vojenské loďstvo. Hlavným spojencom Nemecka sa stalo Rakúsko – Uhorsko, ktoré sa usilovalo rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, kde sa dostalo do konfliktu s Ruskom. K dvojspolku Nemecka a Rakúsko – Uhorska (z r. 1879) sa v r. 1882 pripojilo Taliansko, čím vznikol Trojspolok. Francúzsko sa usilovalo odčiniť svoju porážku z r. 1870 a v pripravovanej odvete Nemecku sa spojilo s Ruskom, s ktorým v r. 1894 uzavrelo spojeneckú dohodu. Hrozba zo strany Nemecka, predovšetkým jeho námorné zbrojenie, motivovalo Veľkú Britániu, aby sa v záujme obrany svojho postavenia spojilo s Francúzskom. Tzv. srdečná dohoda medzi týmito veľmocami, uzavretá v r. 1904 a britsko-ruské vyrovnanie s Ruskom, ku ktorému došlo v r. 1907, znamenali vznik spolku Dohoda, zacielený proti Nemecku. Európa sa ocitla rozdelená na dva mocenské bloky.
Prológom svetovej vojny sa stala séria regionálnych konfliktov. Rakúsko – Uhorsko dňa 5. 10. 1908, povzbudené podporou zo strany Nemecka, formálne anektovalo Bosnu. Taliansko viedlo v r. 1911 – 1912 vojnu s Tureckom a získalo v nej Líbyu ako svoju kolóniu. Oslabenie Turecka využil Balkánsky zväz[2] a v 1. balkánskej vojne (18. 10. 1912 – 30. 5. 1913) ho porazili. Územné spory medzi víťazmi viedli k vypuknutiu 2. balkánskej vojny (16. 7. 1913 – 10. 8. 1913), v ktorej bojovala koalícia štátov[3] proti Bulharsku, ktoré malo podporu Nemecka a Rakúsko – Uhorska.
Obr. č. 3: Atentát na Františka Ferdinanda d´Este, 28. 7. 1914. Zdroj: Druhostupňová evidencia Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-6975
Veľká vojna
Napätie v Európe sa „dalo krájať“ a spúšťačom ozbrojeného konfliktu sa mohla stať akákoľvek udalosť, ktorú by bolo možné využiť ako zámienku. A je historickou skutočnosťou, že prológom prvej svetovej vojny sa stala návšteva v hlavnom meste Bosny, Sarajeve, rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este. ÚPočas návštevy ho 28. 7. 1914 spolu s jeho manželkou zavraždil atentátnik Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka. Po atentáte na následníka trónu podalo Rakúsko – Uhorsko dňa 23. 7. 1914 Srbsku ultimátum so zámerne neprijateľnými podmienkami. Využijúc túto situáciu, Rakúsko – Uhorsko, podporované Nemeckom, vyhlásilo 28. 7. 1914 Srbsku vojnu. Tieto udalosti zapríčinili, že Rusko 30. 7. 1914 vyhlásilo mobilizáciu. Nemecko vyhlásilo 1. 8. 1914 vojnu Rusku, a 3. 8. 1914 jeho spojencovi, Francúzsku. Súčasne Nemecko podalo Belgicku ultimátum, v ktorom žiadalo o voľný prechod svojich vojsk do Francúzska a 4. 8. 1914 ho napadlo. V dôsledku porušenia belgickej neutrality Veľká Británia vyhlásila 4. 8. 1914 Nemecku vojnu. Tento reťazec udalostí viedol k tomu, že regionálny konflikt na Balkáne v priebehu týždňa eskaloval do svetovej vojny dovtedy nevídaných rozmerov. Hlavy štátov, generálne štáby i prostí vojaci a občania čakali, že zápas sa rozhodne rýchlo a víťazi sa vrátia domov „skôr než opadne lístie zo stromov“. Ale vojna už na prelome septembra a októbra 1914 uviazla na mŕtvom bode. Vojská sa zakopali, línie zákopov sa na západnom fronte tiahli od švajčiarskych hraníc k atlantickému pobrežiu Belgicka a na východnom fronte preorali krajinu od pobrežia Baltského mora až ku hraniciam Rumunska.[4] Prišla zima 1914 a koniec vojny bol v nedohľadne…
Obr. č. 4. Nemecký útok na Francúzsko a Západný front, zima 1914. Zdroj: Dokumentácia Oravského múzea
Zima na Západnom fronte Veľkej vojny
S približujúcou sa zimou rástla pravdepodobnosť, že vojaci strávia vianočné sviatky v zákopoch. Vlády bojujúcich strán sa usilovali pre vojakov pripraviť vianočné prídely na zlepšenie nálady. Napríklad v britskej armáde vojaci dostávali plechovú škatuľu s čokoládou, cukrovinkami, tabakom, fotografiou kráľovskej rodiny a prianie šťastného návratu domov.[5] Nemeckí vojaci dostávali fajku, dôstojníci krabicu s cigarami. Proviant bol lepšej kvality a bohatší. V novembri 1914 sa na niekoľkých miestach západného frontu došlo k dočasnému prerušeniu boja medzi znepriatelenými stranami. Britskí vojaci sa začali svojvoľne stýkať s nemeckými vojakmi, vymieňali si prídely potravín, tabaku, ale aj rôzne suveníry. Velitelia na oboch stranách vydali rozkazy, ktorých cieľom bolo ukončiť podobné aktivity. Ako ukázali vianočné sviatky, radoví vojaci si rozkazy nie vždy vzali k srdcu.
Obr. č. 5. Prvý sviatok vianočný v nemeckých zákopoch, 25. 12. 1914. Zdroj: Britannia.com
Štedrý deň na Západnom fronte
Na Štedrý deň nemeckí vojaci umiestnili nad zákopy malé vianočné stromčeky odoslané z Nemecka. Ozdobené stromčeky nechal vyhotoviť a poslať na front sám nemecký cisár Wilhelm II, ktorého k tomuto kroku inšpiroval vtedajší pápež Benedikt XV., ktorý prišiel s iniciatívou vianočného prímeria.[6] Zo zákopov sa začali ozývať vianočné piesne. Najskôr nemecké, potom prišlo aj k spevu piesni britských. Vojaci spievali vianočné piesne a koledy. Ich spev mohli dobre počuť aj protivníci, lebo zákopy neboli od seba vzdialené na viac než 100 až 200 metrov.[7] Od piesní sa pristúpilo k nesmelým popudom na opustenie zákopov a k stretnutiam sa na „území nikoho“. Stretnutia pokračovali aj počas 1. sviatku vianočného. Vojaci sa menej ostýchali, a tak sa na bojovom poli objavilo aj podstatne viac vojakov.[8] Situácia bola natoľko uvoľnená, že sa uskutočnil priateľský futbalový zápas, ktorý vyhrali Nemci. Výsledok bol 3:2. Nešlo o nič organizované na oficiálnej úrovni a zdroje sa mierne rozchádzajú v tom, v ktorej časti frontu sa vlastne zápas odohral (a či bol jediný). Často sa píše napríklad o belgickej oblasti okolo Saint Yvon (Ploegsteert).[9] Neboli to jediné spoločné aktivity. Niektorí vojaci spolu lovili zajace, iní jedli za spoločným stolom. Pietnym aktom sa stala svätá omša celebrovaná britským a nemeckým kaplánom za mŕtvych Britov, ktorí padli deň pred Vianocami počas nepodareného útoku na nemecké pozície. Nemci dokonca pomáhali britským vojakom pozbierať a pochovať svojich mŕtvych kamarátov.[10]
Obr. č. 6: Stretnutie nemeckých a britských vojakov, 25. 12. 1914. Zdroj: Daily Mirror, 8. 1. 1915
K najrozsiahlejším kontaktom medzi znepriatelenými stranami došlo neďaleko mesta Ypres, na úseku St.Yves – Neuve Chappelle, dlhom asi 4 kilometre. Bol to úsek frontu, kde proti sebe stáli britské a nemecké jednotky a svoju úlohu zohral fakt, že mnohí nemeckí vojaci, prítomní v tejto oblasti, ovládali anglický jazyk.[11] Obmedzenie bojovej činnosti vydržalo väčšinou do konca 25. decembra, v menšej miere sa prímeria udržali do 26. decembra, a len minimum častí frontu dalo pokoj zbraniam až do konca roku 1914.[12] Treba tiež konštatovať, že prímerie sa týkalo len pomerne úzkeho úseku Západného frontu, obsadeného hlavne britskými a nemeckými vojakmi. Na väčšine línie dotyku nepriateľstvo trvalo. Kontakty medzi Francúzmi a Belgičanmi na jednej a Nemcami na druhej strane boli výrazne redšie.[13]
Obr. č. 7: Britskí a nemeckí vojaci spolu slávia Vianoce, 25. 12. 1915. Zdroj: Britannia.com
Vianoce na Východnom fronte boli bez prímeria
Východný front nezažil v zime 1914 – 1915 žiadne vianočné prímerie. Dôvod bol veľmi jednoduchý – obe znepriatelené strany neoslavovali Vianoce v rovnakom čase.[14] Zatiaľ čo v Rakúsko-Uhorsku aj v Nemecku sa riadili gregoriánskym kalendárom, tak v Rusku platil kalendár juliánsky. V dôsledku toho na východnom fronte prebiehali boje aj 24. – 25. decembra 1914 počas vianočných sviatkov podľa gregoriánskeho kalendára, tak aj 6. – 7. januára 1915, v termíne Vianoc podľa juliánskeho kalendára.[15] Na prelome rokov 1914 – 1915 neboli Vianoce v Karpatoch sviatkami teda pokoja a lásky ani pre jednu z bojujúcich strán. V oboch uvedených vianočných dňoch sa línia frontu už dotýkala aj územia súčasnej Slovenskej republiky. Tiahla sa hlavnom hrebeni Karpát od sedla Dujava[16] cez Dukliansky priesmyk až k Lupkovskému priesmyku. Zázrak, ku ktorému došlo na prvé vojnové Vianoce v roku 1914 na časti Západného frontu sa v takom rozsahu už nikde a nikdy až do podpisu prímeria dňa 11. novembra 1918 neopakoval. Len počas vianočných sviatkov v nasledujúcom roku 1915 sa na Západnom fronte vyskytlo niekoľko lokálnych prípadov prerušenia paľby.[17]
Obr. č. 8: Mapa bojiska na Východnom fronte, zima 1914. Zdroj: Dokumentácia Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
Krvavé boje na východe Slovenska v zime 1914 – 1915 (miesto záveru)
Na Vianoce roku 1914 sa na Východnom fronte bojovalo rovnako ako po ostatné dni. Vojnové udalosti, ktoré zasiahli aj územie dnešného Slovenska na sklonku roka 1914 boli iba predzvesťou apokalypsy, ktorá tento región zasiahla v roku 1915. V priebehu týchto bojov padlo alebo v dôsledku zranení zomrelo 45 500 vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády. Ďalších cca 250 tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.[18] Mlčiacim mementom týchto tragických vojnových obetí je 236 vojenských cintorínov na východe našej vlasti, predovšetkým v okresoch Prešovského kraja. A treba mať na pamäti, že hrôzy počas zimných bojov v Karpatoch boli len jednou epizódou svetovej drámy. Prvá svetová vojna patrila k najkrvavejším udalostiam histórie ľudstva. Počas viac ako štyri roky trvajúceho konfliktu zahynulo najmenej 9 miliónov vojakov a približne 5 miliónov civilistov. A keď skončila, svet, ktorý po sebe zanechala, bol úplne iný ako ten v letných mesiacoch roku 1914.
Zoznam odbornej literatúry
HRONSKÝ, M.: Boj o Slovensko a Trianon 1918 – 1920. Bratislava: Národné literárne centrum, 1998
HRONSKÝ, M.: Geopolitické postavenie Slovenska vo Veľkej vojne a vo vojenskom konflikte ČSR s Maďarskou republikou rád roku 1919. In: Slovensko vo vojnách a konfliktoch v 20. storočí. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2003
CHMELÍK, M.: Obyvatelia Oravy vo víre Veľkej vojny. Prvá svetová vojna, vznik ČSR a vplyv svetových udalostí na život ľudí v regióne. In: Zborník Oravského múzea XXXIV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2017: 140 – 183
KLEIN, B.: Vojensko-strategický potenciál územia Slovenska pred prvou svetovou vojnou. In: Slovensko vo vojnách a konfliktoch v 20. storočí. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2003
Kolektív autorov: Vojenské dějiny Československa. II. díl, 1526 – 1918. Praha: Naše Vojsko, 1986
SEGEŠ, V.: Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava, Ottovo nakladateľstvo, 2015
Zdroje na internete:
Článok na serveri Aktuality.sk z 25. 12. 2017. Vid: https://www.aktuality.sk/clanok/549165/ked-ani-svetova-vojna-nepochova-vianoce/
Článok na serveri Direktor.sk z 17. 12. 2021. Vid: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/vianocne-primerie-1914.a-13881.html
Článok na serveri I-dnes z 21. 12. 2011. Vid: https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/vanoce-v-zakopech-jeden-rok-zazraku-a-dlouhe-roky-nasili.A111220_160953_vojenstvi_mla
Článok ka serveri Klub TV DK z 13. 01. 2010. Vid: https://www.klubvtn.info/info_134b.htm
Článok na serveri Manmagazin.sk z 22. 12. 2015. Vid: https://manmagazin.sk/zapadny-front-zazil-v-roku-1914-neuveritelny-zazrak-vianoc-co-sa-odohralo-pocas-vianocneho-primeria/
HRONSKÝ, M.: Priebeh bojov na území Slovenska a Slováci v rakúsko-uhorskej armáde za 1. svetovej vojny. Vid: http://www.velkavojna.sk/downloads.php?cat_id=3&download_id=2
_______________________________________________________________________________
[1] Názov prvá svetová vojna, ktorý používame v súčasnosti, sa v tých časoch nepoužíval. Účastníci krvavého zápasu v rokoch 1914 – 1918 si nedokázali ani len predstaviť, že už o 20 rokov neskôr vypukne druhá svetová vojna, ktorá svojimi hrôzami ďaleko prekoná všetko, čomu museli ľudia čeliť v prvej svetovej vojne.
[2] Balkánsky zväz bol spojenecký zväzok štátov, ktorého členmi boli Srbsko, Bulharsko, Čierna Hora a Grécko.
[3] Boli to Srbsko, Grécko, Rumunsko a Turecko
[4] CHMELÍK, M.: Obyvatelia Oravy vo víre Veľkej vojny. Prvá svetová vojna, vznik ČSR a vplyv svetových udalostí na život ľudí v regióne. In: Zborník Oravského múzea XXXIV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2017: 140 – 183, s. 147
[5] Darčeková škatuľa pre britských vojakov mala neoficiálny názov Princess Mary Box
[6] Článok na serveri Manmagazin.sk z 22. 12. 2015. Vid: https://manmagazin.sk/zapadny-front-zazil-v-roku-1914-neuveritelny-zazrak-vianoc-co-sa-odohralo-pocas-vianocneho-primeria/
[7] Článok na serveri I-dnes z 21. 12. 2011. Vid: https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/vanoce-v-zakopech-jeden-rok-zazraku-a-dlouhe-roky-nasili.A111220_160953_vojenstvi_mla
[8] Článok na serveri Direktor.sk z 17. 12. 2021. Vid: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/vianocne-primerie-1914.a-13881.html
[9] Článok na serveri Aktuality.sk z 25. 12. 2017. Vid: https://www.aktuality.sk/clanok/549165/ked-ani-svetova-vojna-nepochova-vianoce/
[10] Článok na serveri Manmagazin.sk z 22. 12. 2015. Zdroj: https://manmagazin.sk/zapadny-front-zazil-v-roku-1914-neuveritelny-zazrak-vianoc-co-sa-odohralo-pocas-vianocneho-primeria/
[11] Článok na serveri I-dnes z 21. 12. 2011. Vid: https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/vanoce-v-zakopech-jeden-rok-zazraku-a-dlouhe-roky-nasili.A111220_160953_vojenstvi_mla
[12] Článok na serveri Direktor.sk z 17. 12. 2021. Vid: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/vianocne-primerie-1914.a-13881.html
[13] Medzi Nemcami a Francúzmi panovala tradičná národná rivalita, ktorá trvala po storočia a neraz prechádzala do otvorenej nenávisti. Belgičania, pobúrení nemeckým bezohľadným vpádom a okupáciou väčšiny územia svojej vlasti, tiež neboli naklonení kontaktom s nepriateľskými vojakmi.
[14] Na rozdiel od situácie na Západnom fronte
[15] Článok ka serveri Klub TV DK z 13. 01. 2010. Vid: https://www.klubvtn.info/info_134b.htm
[16] Lokalita severne od Zborova
[17] Článok na serveri Aktuality.sk z 25. 12. 2017. Vid: https://www.aktuality.sk/clanok/549165/ked-ani-svetova-vojna-nepochova-vianoce/
[18] HRONSKÝ, M.: Priebeh bojov na území Slovenska a Slováci v rakúsko-uhorskej armáde za 1. svetovej vojny. Vid: http://www.velkavojna.sk/downloads.php?cat_id=3&download_id=2 s. 3
