Pri historickej ťažbe a spracovaní železa nebola Orava nikdy zaraďovaná medzi banícky aktívne územia, i keď podľa najnovších zistení bola miestna železná ruda využívaná oddávna. Záslužnú prácu pri objasňovaní týchto poznatkov vykonal v minulosti hlavne Ľubomír Viliam Prikryl v príspevku – Staré baníctvo a hutníctvo na Orave. V záznamoch Oravského komposesorátu sú zápisy o rozsiahlych prieskumoch, objavení nových ložísk, ako aj obnovení starých v dávnejšej minulosti využívaných ložísk železnej rudy.
Železité rudy na Orave patria hlavne medzi sedimentárne oolitické rudy, ktoré vytvárajú šošovkovité polohy tvorené hlavne z limonitov alebo hematitov. Ferolit je označenie pre mineralogicky a geneticky rôzne sedimenty, ktorých spoločným znakom je väčší podiel železa. Sú tvorené minerálmi železa v podobe oxidov, hydroxidov, silikátov, karbonátov a sulfidov. Ich stavba je veľmi rozmanitá. Ide predovšetkým o úlomkovitú, oolitickú alebo pizolitickú textúru, s masívnym, vrstevnatým alebo zátekovým charakterom. Samotná stavba ferolitov je veľmi variabilná, stretávame sa tu s úlomkovitými, oolitickými alebo pizolitickými štruktúrami, textúry bývajú masívne či vrstevnaté, s hrdzavou, červenou poprípade svetlo hnedou farbou sedimentu. Okrem minerálov železa obsahuje klastické úlomky hornín a minerálov, napr. kremene, vápence a ílové minerály.
Úplne špecifický nález oolitických ferolitov sa podaril len nedávno v Západných Tatrách v oblasti Osobitej medzi lokalitami Zimná a Kremenná. V júli 2017 si všimol Vladimír Michalec, ako skúsený lesník, jaskyniar a nadšenec geológie vo svahu lesnej zvážnice zaujímavé vrstvy sedimentov. Nájdené vzorky týchto sedimentov vytvárali fragmenty s veľkosťou 0,3 až 5 cm v tvare tkv. nugetov, hladkého tvaru, so zaoblenými znakmi oolitickej štruktúry hnedočiernej farby a metalického vzhľadu, alebo podobné doštičkovité stuhnuté záteky tiež metalického až sklovitokeramického vzhľadu, pritom neniesli známky pretavenej štruktúry, na rozdiel od na pohľad podobných tektitov. Študovaná vzorka bola zaradená k ferolitom s oolitickými textúrnymi znakmi. V tomto prípade ide o oxidický ferolit, pretože celá masa vzorky je tvorená oxidom železa. Takéto ferolity vznikali sedimentáciou predovšetkým v plytkovodnom morskom, menej často jazernom prostredí. Absolútne upresnenie by bolo možné len na základe chemickej analýzy. Bol urobený podrobný metalurgický rozbor a fotografie povrchu ukazujú, že povrch nemá sklovitý charakter, ale má skôr mikrokryštalickú štruktúru, a jedná sa prakticky o čistý oxid železa. Magnetické vlastnosti vzorka nevykazuje, preto ide pravdepodobne o hematit či goethit. Spoluvystupujúci kryštál medovej farby bol identifikovaný ako kalcit, v rámci rozpadavej druhotnej kryštalizácie v sedimente. (ŠGÚDŠ – Bratislava, Oddelenie špeciálnych laboratórií)
Celkovo sa dá konštatovať, že územie Oravy predstavuje veľmi zaujímavý priestor pre skúmanie výskytu, ale aj históriu spracovávania železných rúd. V budúcnosti bude potrebné jednoznačne rozšíriť výskum tejto činnosti na viacerých miestach Oravy. Takýto výskum má možnosť priniesť ďalšie veľmi zaujímavé a objavné poznatky z geológie a nezastupiteľný je tiež jeho význam pri spoznávaní regionálnej histórie, ale aj pri prezentovaní špecifických zaujímavostí Oravy.
Zoznam bibliografických odkazov
Hók, J., Kahan, Š. & Aubrecht, R.: Geológia Slovenska. 1. vyd. Bratislava, Univerzita Komenského, 2001, p. 3 – 47.
Hronček, P.: Možnosti využitia historických banských máp pri výskume reliktov po ťažbe nerastných surovín, Geografická Revue, ročník 6, číslo 1, 2010, UMB B. Bystrica, p. 42-67
Kušík, R.: Správa o výskyte oolitických Fe – rúd v réte masívu Vysokých Tatier, Geologický zborník SAV, ročník VII, číslo 3-4, BRATISLAVA, 1956, p. 299 – 305
Kušík, R.: Sedimentárne železné rudy Západných Tatier, Geologický zborník SAV, ročník X, číslo 1, BRATISLAVA, 1959, p. 225 – 233
Ozdín, D., Uher, P.: Slovenské názvy minerálov: minerály schválené Medzinárodnou mineralogickou asociáciou do konca roku 2001, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2002, 203
Petránek, J. et al.: Encyklopedický slovník geologických věd I. – II. (1983), Encyklopedie geologie, 2016 Česká geologická služba, 349
Prikryl, Ľ. V.: Staré baníctvo a hutníctvo na Orave, Vlastivedný sborník Považia, ročník VI, Martin, 1964, p. 167 -193
Archívne dokumenty Oravského Komposesorátu (OK), ŠA Bytča, f.85, číslo 1 -152,
Autor: Ing. Peter Tomáň
